videní: 679
Slnko má dostatok vodíka na to, aby vydržalo ďalších 5 miliárd rokov. Život na Zemi ale vyhynie zrejme oveľa skôr, možno už za 1 miliardu rokov.
Všetok život na Zemi vďačí za svoju existenciu Slnku, ktorého horúce lúče osvetľovali planétu energiou miliardy rokov. Ale, ako všetky veci, aj Slnko má svoju trvanlivosť. Každá hviezda má životný cyklus, pozostávajúci z formácie, hlavnej sekvencie a následnej smrti, keď jej už dôjde palivo.
Dobrou správou je, že predtým, ako k tomu dôjde, sa náš druh vyvinie v niečo úplne iné alebo už budeme dávno vyhynutí. Podľa vedcov má Slnko dostatok paliva na to, aby bolo “v prevádzke” ďalších 5 miliárd rokov. Keď tento okamih nastane, celá slnečná sústava sa navždy zmení.
Najjasnejšia hviezda na oblohe je tvorená plazmou, v ktorej sú zastúpené jadrá všetkých chemických prvkov známych aj na Zemi, no s výraznou prevahou vodíka a hélia. Hmotnosť Slnka (2×1030 kg) predstavuje 99,87 % hmotnosti celej slnečnej sústavy. Slnko má približne 109-krát väčší priemer ako planéta Zem.
Slnko je naša najbližšia hviezda. Svetlo z neho letí na Zem približne 8 minút a 20 sekúnd, pričom z našej druhej najbližšej hviezdy, Proxima Centauri, letí svetlo na Zem 4,2 roka. Intenzita svetla dopadajúceho zo Slnka je preto s intenzitou svetla, ktoré na Zem dopadá zo vzdialených hviezd, neporovnateľná.
Vedci odhadujú, že Slnku trvalo len 100 000 rokov, aby zhromaždilo dostatok hmoty na to, aby začalo spájať vodík, pričom vzniká hélium. Približne niekoľko miliónov rokov Slnko žiarilo veľmi jasne ako hviezda T Tauri, predtým, ako sa nakoniec usadilo vo svojej súčasnej hlavnej konfigurácii typu G.
Čo bude zo Zemou, keď Slnko umrie?
Na slnku je iba obmedzené množstvo vodíka, čo znamená, že nakoniec musí dôjsť k jeho zániku. Vedci odhadujú, že Slnko od svojho vzniku spotrebovalo takú hmotnosť vodíka, ako približne 100-násobok hmotnosti Zeme. Keď Slnko stráca vodík, jeho jadro držiace palivo sa zmenšuje, čo umožňuje, aby sa vonkajšie vrstvy sťahovali smerom do stredu.
Slnko bude časom žiariť jasnejšie a jasnejšie. Vedci odhadujú, že svietivosť Slnka sa zvyšuje o 1% každých 100 miliónov rokov. V porovnaní s obdobím, keď sa pred 4,5 miliardami rokov zmenilo na hviezdu hlavného typu G, Slnko je teraz o 30% jasnejšie.
To všetko znamená, že slnečné lúče budú pomaly zahrievať Zem viac a viac. Asi o 1,1 miliardy rokov bude slnko o 10% jasnejšie, čím sa na Zemi vytvorí skleníkový efekt podobný otepľovaniu, ktoré z Venuše urobilo pekelnú planétu. V tomto okamihu by oceány začali vrieť a ľadovce by sa roztopili.
Keď sa atmosféra dostatočne nasýti vodou, vysokoenergetické žiarenie zo Slnka oddelí všetky molekuly a umožní vode uniknúť do vesmíru ako vodík a kyslík. Následne sa z našej planéty stane pustatina.
Zdroj: quantamagazine | topdesat
