videní: 2.9K
Keď vidíš všetky tie obrázky a fotografie rádioteleskopov, premýšľal si niekedy nad tým, prečo sú všetky z vnútra natreté na bielo? Farba ďalekohľadu nemá žiadny vplyv na jeho elektromagnetické vlastnosti, zohráva však dôležitú úlohu pri regulácii teploty.
Rádioastronómia vznikla v roku 1932, zásluhou Američana českého pôvodu Karla Janskeho, ktorý ako prvý objavil rádiové žiarenie prichádzajúce z kozmu. Ďalej nasledoval objav za objavom, ako napríklad žiarenie rozsiahlych vodíkových mračien na vlnovej dĺžke 21,1 cm, organickej molekuly hydroxilu na 18 cm, objav pulzarov či jeden z najdôležitejších objavov – fluktuácie reliktového žiarenia. Za necelého trištvrte storočia sa rádioastronómia stala jedným z najdôležitejších spôsobov poznávania vesmíru, no aj tak sú všetky teleskopy natreté na bielo.
Najväčšie rádiové ďalekohľady sú v podstate reflektory: sú tvorené parabolickým zrkadlom, ktoré sústreďuje rádiové vlnenie do detektora umiestneného v ohnisku, odkiaľ sa mení na elektrický signál a vedie do počítača na spracovanie. Vnútorná strana parabolického zrkadla však nie je strieborná, ako pri optických ďalekohľadoch. Rádiové vlny sa odrážajú od vodivých povrchov, preto najväčšie rádioteleskopy sveta používajú obrovské kovové taniere s priemermi aj cez sto metrov. Ale aj tak sú natreté na bielo. Prečo je tomu tak?
Farba vnútorného taniera nemá žiadny vplyv na jej elektromagnetické vlastnosti a nijak nesúvisí ani s estetickou stránkou ďalekohľadu. Biela však veľmi účinne odráža slnečné svetlo a teplo, a to obmedzuje kolísanie teploty na jeho povrchu. Tvar paraboly rádiového ďalekohľadu je rozhodujúci pri tom, aby fungoval dobre ako prijímač. Obmedzenie teplotných posunov preto pomáha znižovať tepelnú rozťažnosť.
Najväčší rádiový teleskop na svete sa nachádza v Číne. Primárne slúži na hľadanie mimozemského života a mal by pomáhať spoznávať hlbiy ďalekého vesmíru. Základ teleskopu tvorí 500-metrová tanierová anténa, ktorú počas piatich rokov vybudovali v provincii Kuej-čou na juhozápade krajiny. Ďalšie tri roky potom trvali dodatočné práce. Cena za stavbu sa vyšplhala na 1,3 miliardy juanov (171 miliónov eur).
Teleskop FAST (skratka anglického Five hundred meter Aperture Spherical Telescope) je dvakrát citlivejší než teleskop Arecibo v Portoriku, ktorý má priemer 305 metrov a z ktorého bolo v roku 1974 poslané prvé rádiové posolstvo ľudstva do vesmíru. Očakáva sa, že zariadenie objaví tisíce nových galaxií. Reflektor parabolickej antény teleskopu sa skladá zo 4450 panelov trojuholníkového tvaru, pre ktoré dostal prezývku „božie oko”.
Zdroj: ScienceFocus | topdesat
