videní: 775
Ak považuješ petardy, delobuchy a ohňostroje za výmysel modernej doby, si na veľkom omyle. Pyrotechnika má svoje základy už v starovekej Číne, kde za náhodné objavenie čierneho strelného prachu, nazývaného aj ako pušný prach, je zodpovedný kuchár.
Ten pri varení v poľnej kuchyni zmiešal drevené uhlie, liadok a síru /v tej dobe sa bežne vyskytujúcej v kuchyni/ a naplnil touto zmesou bambusovú tyčinku, ktorú zapálil, čím vznikla mohutná explózia. Ďalšia legenda spája objavenie strelného prachu s pokusmi pri namiešaní elixíru nesmrteľnosti s čínskymi alchymistami. Ako pyrotechnika fungovala vtedy?
Najpravdepodobnejší objav sa spája s menom čínskeho mnícha Li Tiana, ktorý žil v dobách dynastie Song blízko mesta Liuyang v provincii Hunan. Práve tohoto mnícha považujú v Číne za otca ohňostrojov a priekopníka zábavnej pyrotechniky.
Čierny strelný prach sa skladá, ako väčšina výbušných zmesí, z dvoch látok, a to okysličovadla a paliva. Ako okysličovadlo sa používa draselný liadok, čiže látka, ktorá pri zahrievaní uvoľňuje kyslík. Ako vysokoteplotné palivo sa používa drevené uhlie a na zapálenie používa síra. Správnym postupom miešania, drvenia a pomeru dostaneme z týchto látok strelný prach.
Prvé zmienky o strelnom prachu sa datujú do siedmeho až deviateho storočia v Číne. Za jeho objavením môžeme hľadať alchymistov. Najprv sa strelný prach využíval v raketách a farebných ohňostrojoch, až neskôr sa využil aj jeho vojnový potenciál. Jeho presné zloženie zdokumentovali až vojaci. Najskôr sa používal ako pohon rakiet, náplň do granátov a neskôr sa používal v bambusových puškách. Postupom času sa rozšíril do Japonska, do arabského sveta a časom aj do Európy.
Strelný prach neslúžil len na vojenské účely, ale stal sa aj významným prvkom pri rituáloch. Zvuk, ktorým ohňostroj ohuroval mal odstrašiť zlých duchov. Preto sa stal súčasťou veľkých životných udalostí, ako boli úmrtia, narodenia, svadby a oslavy nového roka. Ohňostroj nám tieto udalosti spestruje dodnes.
Napriek tomu, že zábavná pyrotechnika bola vynájdená v Číne pred takmer 1 000 rokmi, vyžaduje si dosť sofistikovanú vedu. Pozoruhodné farby sú výsledkom kombinácie kovov s oxidačnými činidlami, ktoré dodávajú kyslík. Ten produkuje teplo, ktoré nakopáva elektróny v chemikáliách do vyšších energetických hladín. Rýchlo sa vrátia do svojho normálneho „základného stavu“ a energiu vrhajú ako svetlo, ktoré vidíš.
Pomerne chladne horiaci uhličitan strontnatý dáva červenú farbu, dusičnan sodný žltú farbu a chlorid bárnatý zelenú farbu. Najťažšou farbou na výrobu je intenzívna modrá farba, ktorá vyžaduje, aby ohňostroj dosiahol vysokú teplotu, ktorá však nie je taká vysoká, aby sa jednoducho rozpálila. Výrobcovia často používajú chlorid meďnatý, aby dosiahli správny teplotný rozsah a dosiahli jasnú a sýtu modrú farbu.
Pozoruhodné tvary sa vytvárajú zaliatím balíčkov obsahujúcich chemikálie na farbenie – známe ako „hviezdy“ do strelného prachu spolu s rozbuškou nálože. Akonáhle ohňostroj dosiahne správnu nadmorskú výšku, výbuch zmesi exploduje, odpáli strelný prach a vystrelí hviezdy do vopred usporiadaného vzoru.
Zdroj: ScienceFocus | topdesat
