videní: 868
Ak je vodík horľavý, prečo potom voda z vodovodného kohútika nehorí vždy, keď sa prederie potrubím až do nášho drezu?
Voda sa skladá z dvoch prvkov, vodíka a kyslíka. Vodík je horľavý, ale kyslík nie. Horľavosť je schopnosť horľavého materiálu s dostatočným prísunom kyslíka udržiavať dostatok tepelnej energie na udržanie ohňa po jeho zapálení.
Keď sa vodík spojí s kyslíkom, výsledkom je voda, kde sú atómy vodíka a kyslíka spojené dohromady a vytvorí sa molekula s úplne odlišnými vlastnosťami. Čistú vodu nemôžeš spáliť, a preto ju používame na hasenie požiarov namiesto ich zakladania. Môžeš ju však rozdeliť na vodík a kyslík tým, že do nich vložíš energiu vo forme elektrického prúdu.
Voda je najrozšírenejšia látka na Zemi. Je základom života nie len pre ľudí, ale aj pre rastliny a živočíchy. Telo človeka je zo 60 % – 75 % tvorené vodou. Význam vody v ľudskom tele spočíva tom, že voda sa podieľa na dôležitých životných procesoch, ako napríklad trávenie. Voda je súčasťou krvi a v tele okrem iného zabezpečuje aj termoreguláciu. V telách živých organizmov zabezpečuje transport živín, pre niektoré druhy živočíchov a rastlín vytvára životné prostredie. Obrovský význam má voda aj v odvetviach priemyslu, v labolatóriách a v domácnostiach – je dôležitým rozpúšťadlom.
Voda tvorí ¾ zemského povrchu. Z toho 97 % tvorí voda oceánov a morí a zvyšné tri percentá tvorí voda v podobe ľadovca (2%) a sladká voda (1% – jazerá a rieky). Vplyvom slnečného žiarenia sa voda z riek a oceánov vyparuje a vstupuje do atmosféry. V atmosfére vďaka vzdušným prúdom dochádza ku kondenzácii vodných pár, a tým aj k vytváraniu oblakov. Pôsobením zemskej gravitačnej sily sa voda dostáva späť na povrch Zeme v podobe zrážok (sneh, krúpy, dážď). Zrážková voda vteká do jazier a riek, stane sa súčasťou povrchovej vody alebo vsiakne do zeme a tvorí podzemné vody. Časť spadnutých zrážok sa znova vyparuje a kolobeh vody pokračuje.
Zdroj: ScienceFocus | topdesat
