videní: 860
Technológia Bluetooth a WiFi je tu s nami už takmer 30 rokov. Za ten čas sme si spoločné chvíle s týmito dvoma signálmi tak zamilovali, že si bez nich nevieme predstaviť život. Aký názor na to majú zvieratá?
Bluetooth má v rodnom liste zapísanú krajinu Švédsko a tvorcu firmu Ericsson. Od začiatku mala nahradiť káblové pripojenie, čo sa jej aj celkom slušne darí. Bluetooth je dnes už takmer bežný štandard mobilných telefónov, tabletov, PC a rôzneho príslušenstva.
Bluetooth je technológia podobná rádiovým vlnám, ale je určená predovšetkým na komunikáciu na krátke vzdialenosti menej ako 10 metrov. Spravidla ho môžeš použiť na sťahovanie fotografií z digitálneho fotoaparátu do počítača, pripojenie bezdrôtovej myši k notebooku, pripojenie náhlavnej súpravy handsfree k mobilu, aby si mohol bezpečne hovoriť a jazdiť súčasne, a tak ďalej. Elektronické prístroje, ktoré pracujú týmto spôsobom, majú vstavané rádiové antény (vysielače a prijímače), takže môžu súčasne odosielať a prijímať bezdrôtové signály do a od iných zariadení Bluetooth.
WiFi alebo aj Wireles Fidelity je bezdrôtová technológia prenosu dát. Tak, ako mobilné telefóny postupom času menili spoločenské zvyklosti a návyky, priniesli zmenu aj do sveta počítačov. Ešte pred desaťročím sme o vzájomnom prepojení počítačov mohli snáď iba snívať, čo je však od doby zrodu internetu bežná realita. Ale až v nedávnej dobe sme prišli na to, že počítač nemusí byť pripútaný na jednom mieste, aby sme ho mohli v tejto sieti používať.
Wi-Fi je bezdrôtový sieťový protokol, ktorý umožňuje zariadeniam komunikovať bez káblov. Technicky ide o odborný výraz, ktorý predstavuje typ protokolu bezdrôtovej lokálnej siete (LAN) založenej na štandardnom sieťovom štandarde 802.11 IEEE. Ide o najpopulárnejší spôsob bezdrôtovej komunikácie. Ochrannú známku vlastní Wi-Fi Alliance , medzinárodne združenie, ktoré sa zaoberá technológiami a produktmi bezdrôtovej siete LAN.
Ako vnímajú tieto dve premenné zvieratá?
Mnoho zvierat, vrátane netopierov a určitých druhov rýb a hadov, je schopných vnímať infračervené žiarenie, ale to dosahuje vlnové dĺžky iba 1 mm. Čím dlhšie vlnové dĺžky si predstavíš, tým menej energie prenášajú a nedajú sa detegovať bez nejakého rezonátora na zosilnenie signálu.
V roku 2009 francúzsky virológ Luc Montagnier tvrdil, že bakteriálna DNA môže vyžarovať rádiové vlny, ale jeho výsledky sa stretli s ostrou kritikou zo strany vedeckej komunity a neboli replikované. Zatiaľ neexistuje na Zemi žiadny organizmus, ktorý by dokázal komunikovať s vysokofrekvenčnými signálmi. Aspoň z oficiálne známych druhov.
Zdroj: sciencefocus | topdesat
