videní: 3.6K
Zdieľanie techník čistenia
Kosatky ovládajú a zdieľajú viac než len lovecké tajomstvá. Niekoľko populácií na celom svete sa naučilo pytliačiť ryby ulovené na ľudskú spotrebu z dlhých lovných šnúr používaných v komerčnom rybolove a tieto informácie odovzdali ďalej.
V južnom Indickom oceáne, okolo Crozetových ostrovov, sa dve populácie kosatiek čoraz viac zbierali z dlhých lovných šnúr, odkedy sa rybolov v regióne rozšíril v 90. rokoch. Do roku 2018 sa celá populácia kosatiek v týchto vodách naučila jeden druhého hodovať na bufetoch s dlhými lovnými šnúrami, pričom celé skupiny, ktoré sa predtým živili tuleňmi a tučniakmi, začali mať chuť na zubáče ulovené ľuďmi.
Niekedy môže mať schopnosť kosatiek rýchlo sa naučiť nové správanie fatálne následky. Na Aljaške začali kosatky nedávno jesť morské ryby ulovené trawlermi na lov pri dne, no mnohé z nich skončili zamotané a mŕtve v rybárskom výstroji.
“Toto správanie môže byť zdieľané medzi jednotlivcami, a to je možno dôvod, prečo sme svedkami nárastu niektorých z týchto udalostí úmrtnosti,” povedal McInnes.
Hranie strašidelných hier
Pôsobivé kognitívne schopnosti kosatiek sa rozšíria aj na hranie.
Giles a jej kolegovia študujú ohrozenú populáciu kosatiek, ktoré sa živia lososmi pri pobreží severného Tichého oceánu. Tieto kosatky sa nazývajú južní obyvatelia a nejedia cicavce. Za posledných 60 rokov však vyvinuli jedinečnú hru, v ktorej vyhľadávajú mladé sviňuchy, ktoré majú niekedy ešte prichytenú pupočnú šnúru, a hrajú sa s nimi až do ich smrti.
Existuje 78 zaznamenaných prípadov, keď si tieto kosatky hádzali sviňuchy medzi sebou ako loptičku, ale nie je zdokumentovaný ani jeden prípad, kedy by jedli malé cicavce, povedal Giles. “V niektorých prípadoch uvidíte stopy po zuboch, kde jasne zviera jemne držala, ale zviera sa snažilo odplávať, takže si poškrabalo kožu.”
Vedci si myslia, že tieto hry by mohli byť pre mladé kosatky lekciou o tom, ako loviť lososy, ktoré sú zhruba rovnakej veľkosti ako mláďatá sviňúch. “Niekedy nechajú sviňuchu odplávať, zastavia sa a potom idú za ňou,” povedal Giles.
Vedú ľudia kosatky, aby sa stali „múdrejšími“?
Ľudia môžu nepriamo poháňať kosatky, aby sa stali múdrejšími, zmenou podmienok oceánov, povedal McInnes. Nájazdy kosatiek na lov s dlhými lovnými šnúrami a vlečnými sieťami napríklad ukazujú, že inovujú a učia sa nové triky v reakcii na ľudskú prítomnosť v mori.
Klimatické zmeny spôsobené ľuďmi môžu tiež prinútiť kosatky, aby sa pri učení viac spoliehali jeden na druhého.
Napríklad v Antarktíde populácia kosatiek zvyčajne loví tulene Weddellovy (Leptonychotes weddellii) tak, že ich zmývajú z ľadových krýh. Ale ako sa ľad topí, prispôsobujú svoje techniky lovu na lov tuleňov leopardích (Hydrurga leptonyx) a tuleňov krabových (Lobodon carcinophaga) – dvoch druhov, ktoré sa až tak nespoliehajú na ľadové kryhy a sú „trochu dravejšie“.
Zatiaľ čo ľudské správanie môže u kosatiek katalyzovať nové učenie, v niektorých prípadoch sme poškodili aj väzby, ktoré sú základom sociálneho učenia. Napríklad nadmerný výlov lososov pri pobreží Washingtonu rozpustil sociálne lepidlo, ktoré drží populácie kosatiek pohromade.
“Ich sociálne väzby sú slabšie, pretože nemôžete byť vo veľkej skupine kosatiek, ak ste všetci hladní a snažíte sa hľadať jedlo,” povedal Weiss. Ako sa skupiny kosatiek štiepia a zmenšujú, rastie aj šanca učiť sa jeden od druhého a prispôsobiť sa ich rýchlo sa meniacemu ekosystému, povedal Weiss.
A hoci kosatky pravdepodobne nevedia, že ľudia sú vinní za zmeny v ich oceánskom biotope, sú si „akútne vedomí toho, že tam sú ľudia“, povedal McInnes.
Našťastie pre nás, dodal, kosatky nejavia záujem trénovať na nás svoje smrtiace schopnosti.
Zdroj: livescience | topdesat