videní: 592
Celoživotná imunita iba proti niektorým chorobám? Prečo je to tak? Niektoré choroby, ako napríklad ovčie kiahne, nás infikujú raz v živote a zvyčajne si naše telo vytvorí imunitu na celý život. Pri iných, ako je taká chrípka, by sme sa mali dať očkovať každý rok.
To, či si vyvinieme imunitu voči chorobe, často závisí od našich protilátok. Sú to prevažne bielkoviny, ktoré sa tvoria v krvnom obehu pri reakcii na infekciu. Protilátky sú jednou z najznámejších obranných funkcií tela. Po vyčistení infekcie hladina protilátok často ustupuje, ale niekoľko zvyškov je pripravených zvýšiť produkciu, ak zaútočí tá istá choroba znova. Telo na to jednoducho nezabudne. Ak sa znova nakazíme tou istou chorobou, nie je to preto, že by naše telo stratilo imunitu. Infikujeme sa znova preto, že patogén zmutoval a náš imunitný systém ho nerozoznal. Druhá možnosť je tá, že naše telo má tendenciu vyvolať na druhýkrát oveľa nižšiu imunitnú reakciu.
Imunita zabíja jednu verziu vírusu
Vezmi si takú chrípku. Je to vírus, ktorý dokáže ľahko zmeniť svoje gény. A tak, kým náš imunitný systém zabíja jednu verziu vírusu, objavuje sa ďalšia, ktorú ešte protilátky nerozpoznávajú. Ale nie všetky vírusy dokážu tak ľahko mutovať. Napríklad vírus detskej obrny svoj genóm zmeniť príliš nemôže, takže aj to je dôvod, prečo sa ho darí lekárom a ľudstvu odstraňovať. Časté prechladnutie a ďalšie vírusy môžu súvisieť aj s reakciou nášho tela na horné dýchacie cesty. Naše telo totiž nemá obavu z prilepeného vírusu na takomto mieste.
V prípade chorôb, ktoré nepatria do žiadnej z týchto kategórií – čo znamená, že nemutujú rýchlo a vo všeobecnosti vyvolávajú silnú imunitnú reakciu – má imunita tendenciu trvať oveľa dlhšie. Štúdia z roku 2007 uverejnená v časopise New England Journal of Medicine zistila, že po infekcii osýpok alebo príušníc bude trvať viac ako 200 rokov, kým zmizne polovica tvojich protilátok. Rovnaká štúdia zistila podobné výsledky pre vírus Epstein-Barr, ktorý oslabuje imunitu. Odpovede protilátok však netrvajú vždy celý život a pre tento prípad sú tu očkovania.
Vedci si stále nie sú istí, prečo si v prípade niektorých chorôb udržiavame protilátky dlhšie v porovnaní s inými. Je možné, že niektoré z týchto „jednorázových“ chorôb, ako sú ovčie kiahne a EBV, nás v skutočnosti infikujú opakovane častejšie, ako si uvedomujeme, ale protilátky, ktoré máme, rozdrvia infekciu skôr, ako si to všimneme. A v týchto prípadoch by bol imunitný systém kvôli reinfekciám znova a znova v plnej kapacite. Opačným príkladom je tetan, pretože zrejme každý deň nestúpaš na hrdzavé klince.
Zdroj: LiveScience | topdesat
