videní: 1.1K
Skoro poetická pravda je, že každý vidí svoju vlastnú jedinečnú dúhu. Dúha je optický úkaz vznikajúci v atmosfére Zeme. Vznik dúhy je spôsobený disperziou slnečného svetla prechádzajúceho kvapkou.
Čo všetko sa musí udiať predtým, ako môžeš vidieť dúhu? Predpokladom pre vznik dúhy je prítomnosť vodných kvapiek v atmosfére a slnka, ktorého svetlo cez kvapky môže prechádzať. Pretože voda má väčší index lomu ako vzduch, svetlo sa na rozhraní kvapiek láme. Prečo však vznikne iba jedna dúha?
Kedy je dúha pozorovateľná a kedy nie?
Uhol lomu je rôzny pre rôzne vlnové dĺžky svetla a teda svetlo sa rozkladá na jednotlivé farebné zložky, ktoré sa odrážajú na vnútornej stene a kvapku opúšťajú pod rôznymi uhlami s najväčšou intenzitou svetla pri uhloch okolo 40° – 42°. Pri výške slnka nad 42° sa nedá dúha pozorovať. Modré svetlo (kratšia vlnová dĺžka) sa láme pod väčším uhlom ako červené svetlo, ale pretože oblasť zadnej strany kvapky má ohnisko vnútri kvapky, spektrum samo prechádza, a preto sa červené svetlo zobrazí vyššie na oblohe a vytvára vonkajšiu farbu dúhy.
Skutočný údaj o počte dažďových kvapiek je v biliónoch, ale čo je dôležitejšie, v skutočnosti nikdy neexistuje iba jedna dúha. Skoro poetická pravda je, že každý z nás vidí svoju vlastnú jedinečnú dúhu. Každý z nás vidí iba jednu kvôli tomu, ako sa formuje. Keď lúč slnečného žiarenia vnikne do dažďových kvapiek, rôzne vlnové dĺžky svetla, ktoré obsahuje, sa mimo toku ohýbajú rôznymi množstvami: tie, ktoré zodpovedajú červenej farbe, sa odchyľujú najmenej, a fialové najviac.
Aj keď sa to deje s každou dažďovou kvapkou osvetlenou slnkom, každý z nás vidí iba dúhu tvorenú tými dažďovými kvapkami, ktoré sú náhodou v správnom uhlovom smere, aby nám vysielali do očí rôzne farby. Každý z nás teda dostáva svoju vlastnú špeciálnu dúhu vytvorenú vyhradenou sadou dažďových kvapiek na oblohe. To je krása prírody, však?
Isaac Newton ako prvý vo svojej práci o optike z roku 1672 ukázal, že biele svetlo je možné zložiť z farebných spektrálnych lúčov, a vysvetlil zákonitosti dúhových farieb. Dúha obsahuje farby svetelného spektra: červená (vonkajšia strana), oranžová, žltá, zelená, modrá, tmavomodrá (indigo) a fialová (vnútorná strana). Existuje aj tzv. vedľajšia dúha, ktorá je slabšia a má obrátené poradie farieb. Vzácny je výskyt viacerých dúh súčasne.
Zdroj: ScienceFocus | topdesat
