videní: 1.1K
Význam stromov je v našom svete nekonečný a nedocenený. Stromy predstavujú cenný a v meste o to vzácnejší biotop pre veľké množstvo užitočných, chránených rastlín a živočíchov.
Chcel by si vedieť viac o histórii našich predkov? Opýtaj sa stromov! Stromy predstavujú jedny z najdlhšie žijúcich organizmov na Zemi a sú tak nemými svedkami našej minulosti. Často sa používali ako symboly a spájajú sa s významnými historickými udalosťami alebo osobnosťami.
Jedným z príkladov takéhoto stromu je vyše 700 rokov stará Lipa kráľa Mateja rastúca v Bojniciach, ktorú podľa povesti zasadil sám Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301, na počesť posledného kráľa z rodu Arpádovcov, Ondreja III. O viac ako 150 rokov neskôr práve pod touto lipou našiel svoje obľúbené miesto kráľ Matej Korvín, ktorý sa často v Bojniciach zdržiaval. Táto lipa sa zachovala dodnes, má štatút chráneného stromu a pripomína nám dávnu históriu.
Stromy uvoľňujú kyslík, keď využívajú energiu zo slnečného žiarenia na výrobu glukózy z oxidu uhličitého a vody. Rovnako ako všetky rastliny, aj stromy používajú kyslík, keď štiepia naspäť glukózu, aby uvoľnili energiu na napájanie metabolizmu. V priemere za 24 hodín vyprodukujú viac kyslíka, ako spotrebujú – inak by logicky nedošlo k čistému prírastku.
Na výrobu jednej molekuly glukózy fotosyntézou stačí šesť molekúl CO2 a šesť molekúl kyslíka sa uvoľní ako vedľajší produkt. Molekula glukózy obsahuje šesť atómov uhlíka, takže ide o čistý zisk jednej molekuly kyslíka pre každý atóm uhlíka pridaný do stromu. Zrelý strom môže byť vysoký asi 12 metrov a vážiť dve tony, vrátane koreňov a listov. Ak každý rok porastie o päť percent, vyprodukuje okolo 100 kg dreva, z toho 38 kg bude uhlík. Pri zohľadnení relatívnych molekulových hmotností kyslíka a uhlíka to predstavuje 100 kg kyslíka na strom za rok.
Človek vydýcha za rok asi 9,5 tony vzduchu, ale kyslík tvorí iba asi 23 percent a z každého nádychu extrahujeme iba o niečo viac ako tretinu kyslíka. To ročne znamená asi 740 kg kyslíka, čo je zhruba sedem alebo osem stromov. Neustále rozrastanie miest má za následok úbytok prirodzeného prírodného prostredia a dnešný človek je značne odtrhnutý od prírody. A práve stromy a najmä parky či rozsiahlejšie aleje tento úbytok prírody čiastočne nahrádzajú.
Stromy vytvárajú úkryt pre užitočných živočíchov. Osobitne užitočné sú staré a dožívajúce stromy (nazývané tiež ako senescentné) s množstvom dutín a úkrytov, ktoré vytvárajú dokonalé úkryty pre drobné vtáky, netopiere a užitočný hmyz. Vo väčších parkoch sa dá vidieť aj ďateľ či niektoré druhy sov.
Zdroj: ScienceFocus | topdesat
