videní: 1.1K
Ľudia v aukčnej sieni kričia a mávajú rukami. Moderátor nemôže všetkých upokojiť, pretože na stole je najdrahšia hlina na svete. Jej cena je približne 9 miliárd dolárov. Ale je naozaj ťažké predstaviť si jej skutočnú hodnotu. Je to totiž hlina z Marsu.
Je taká drahá preto, lebo bude trvať jedno desaťročie, miliardy dolárov a tri vesmírne misie, aby sa táto hlina dostala sem, na Zem. A my sme už začali prvú misiu. Dňa 30. júla 2020 odštartovala zo zemského povrchu smerom k Marsu raketa Atlas V na jedno použitie. Náklady na vypustenie takejto rakety sa pohybujú vo výške približne 109 miliónov dolárov. Raketa niesla rover Perseverance a dron Ingenuity. Let trval približne sedem mesiacov.
Dňa 18. februára 2021 raketa konečne dosiahla svoj cieľ. Pristávací modul s roverom a dronom bol vypustený do atmosféry Marsu. Robotickí hrdinovia cestovali vo vnútri kapsule rýchlejšie, ako je rýchlosť zvuku. Kapsula bola zospodu chránená tepelným štítom, aby jej cenný náklad nezhorel v dôsledku vysokých teplôt.
Bolo načase, aby tím v riadiacom stredisku NASA zaťal päste a dúfal, že pristátie prebehne hladko. Celý proces bol automatický. Keď nákladná kapsula vstúpila do atmosféry Marsu, úspešne sa otvoril padák. Tým sa rýchlosť kapsuly znížila na 420 metrov za sekundu. Hneď ako sa jej pádová rýchlosť znížila na podzvukovú, bol tepelný štít zhodený. V tomto okamihu ľudia prvýkrát videli povrch Marsu pomocou kamery a radaru umiestnených v kapsule. Kapsula sa už pohybovala rýchlosťou porovnateľnou s rýchlosťou auta na pretekárskej dráhe.
Hlina z Marsu je nesmierne cenný komodita
Rýchlosť pádu klesla na 145 metrov za sekundu vo výške 9,5 kilometra nad povrchom. Tak vysoko lietajú lietadlá na Zemi. Vo výške približne 3,5 kilometra sa spustilo osem prúdových motorov pristávacieho modulu. Navigačný systém upravil trajektóriu pristátia. Potom sa pristávací modul oddelil od padákovej kapsuly a začal samostatne klesať rýchlosťou 75 metrov za sekundu.
Všetci v riadiacom stredisku NASA čakali na úspešné pristátie. Rýchlosť klesania vo výške 300 metrov nad povrchom je 30 metrov za sekundu. Vo výške približne 20 metrov nad povrchom začal systém nebeského žeriavu spúšťať rover na povrch. Perseverance uvoľnil svojich šesť kolies, ako lietadlo uvoľňuje svoj podvozok. Kolesá rovera sa stále viac približovali k povrchu! Ešte niekoľko metrov a… Pristátie! V tom istom okamihu Perseverance preťal laná nebeského žeriavu. Celý tím na Zemi vybuchol radosťou!
V nasledujúcej sekunde rover preťal aj káble, ktoré ho spájajú s pristávacím modulom. Ten odletel a nekontrolovane pristál. Inými slovami, narazilo na povrch Červenej planéty. Druhý krok misie, ktorý má na Zem dopraviť najdrahšiu zeminu v histórii, sa začal zberom vzoriek.
Táto fáza sa v skutočnosti začala už dávno na Zemi. Rover má na palube 43 titánových trubíc. Do každej z nich sa zmestí vzorka pôdy veľkosti ľudského malíčka. Pri príprave týchto trubíc v laboratóriu na Zemi vedci najprv cez trubice prefúkli trochu vzduchu. Potom ich vykúpali v kadiach naplnených acetónom a inými chemikáliami, aby sa uistili, že v nich nezostali žiadne baktérie. Potom ich vložili na 29 hodín do rúry vyhriatej na 300˚ F.
Hlina je uložená v skúmavkách
Keď organizácia Perseverance zozbiera vzorky do týchto skúmaviek, môžu sa v nich skladovať najmenej 10 rokov. Pre porovnanie, vzorky mesačnej pôdy vložené do zapečatených škatúľ by sa dali skladovať len 10 dní. Perseverance má tiež množstvo zariadení a spektrometrov na výskum vzoriek. Má dokonca aj výkonný laser. Rover dokáže roztaviť pevné horniny na plazmu a potom analyzovať ich zloženie. Vedci dúfajú, že v týchto vzorkách pôdy nájdu stopy živých organizmov. Práve preto Perseverance pristál v kráteri Jezero.
Tento kráter je široký ako Veľké soľné jazero a kedysi bol naplnený vodou. Môžete v ňom vidieť vyschnuté riečne korytá a nánosy hliny. Vedci sa preto domnievajú, že v tejto oblasti bola kedysi voda. A keďže voda je základom všetkého života, vedci dúfajú, že tu nájdu stopy po jej existencii.
Ďalším cieľom sondy Perseverance je otestovať technológiu, ktorá umožní vyrábať kyslík na Marse. Ľudia by ho potrebovali na dýchanie a ako raketové palivo. Na tento účel rover využíva technológiu MOXIE – čo je skratka pre Mars Oxygen In-Situ Resource Utilization Experiment.
Ide o škatuľu veľkosti klietky pre škrečka, ktorá váži toľko ako veľký pes. Jej účelom je stlačiť marťanský vzduch tak, aby sa podobal tomu na Zemi, a potom ho ohriať. Chemická reakcia so špeciálnym kovom vo vnútri škatule má z oxidu uhličitého oddeliť jeden atóm kyslíka. Výsledkom bude oxid uhoľnatý a čistý kyslík.
