videní: 7.9K
Kolízia by zrovnala so zemou aj železobetónové budovy
Kolízia by zrovnala so zemou aj železobetónové budovy mnoho kilometrov od krátera. Ak by zrážka nastala v oceáne, prílivové vlny by dosiahli niekoľko sto metrov.
Niektoré úlomky by cestovali tak rýchlo, že by opustili atmosféru a začali obiehať okolo Zeme. Väčšina trosiek by sa však vrátila na zemský povrch.
To by ohrievalo atmosféru, kým by nebola taká horúca ako pec. Požiare by sa rozšírili po celom svete. Čokoľvek, čo nie je chránené pod zemou by sa okamžite uvarilo.
A potom, rok alebo aj dlhšie, by Zem vyzerala rovnako ako po tom, čo ju pred viac ako 60 miliónmi rokov zasiahol asteroid. Popol, sadze a žiadne slnečné svetlo.
Mimochodom, v roku 2015 astronómovia zbadali 369 m široký asteroid len 3 týždne predtým, ako preletel znepokojujúco blízko našej planéty. Ak by bol jeho priebeh trochu iný, ľudia by nemali čas kolízii zabrániť a zachrániť sa.
Znamená to, že ak by podobný gigant smeroval k Zemi, boli by sme odsúdení na zánik? Žiadny strach, ľudia by stále mali šancu prežiť.
Jednak by sme mohli použiť kozmickú loď, aby sme tohto návštevníka z vesmíru odklonili z jeho kurzu. Alebo by sa dal tento vesmírny návštevník rozbiť na kusy. Vedci by mohli asteroid spomaliť aj pomocou koncentrovaného slnečného žiarenia.
Vedci neustále sledujú všetky viac či menej veľké objekty v našom susedstve. Znamená to, že by bolo dosť času urobiť niečo, kým by bolo neskoro.
Existujú tri druhy misií, ktoré by vedci mohli pripraviť v krátkom čase:
Typ 0 – keď sa ťažká kozmická loď rúti smerom k votrelcovi s jediným cieľom – zraziť sa sním a odkloniť ho z kurzu. Pracovala by s dostupnými informáciami zo Zeme.
Typ 1 – Misia by zahŕňala prieskumníka. Najprv by sa vypustil prieskumník, ktorý by získal cenné informácie o tomto asteroide. Až potom by bola vypustená hlavná kozmická loď s presnejšími informáciami a jej cesta by bola oveľa produktívnejšia.
Typ 2 – Vedci by vyslali prieskumníka a malú kozmickú loď súčasne. Kozmická loď by odklonila asteroid trocha z jeho kurzu. Potom by prieskumník zhromaždil všetky potrebné informácie. Na základe týchto údajov by kozmická loď dokončila svoju prácu jemnejším druhým “zatlačením”.
Ak by žiadna z týchto metód nefungovala, ľudia by sa mohli pokúsiť ísť hlboko pod zem alebo dokonca postaviť úkryt na dne oceánu. Ale v tomto prípade by sme museli nájsť zdroje energie, ktoré by nám pomohli prežiť aspoň niekoľko desaťročí. Navyše, ľudia by museli vytvoriť systém podpory života, ktorý by nejakým spôsobom udržal čerstvý vzduch a vodu.
Ďalšou možnosťou, ktorá momentálne nevyzerá realisticky, je ísť do vesmíru. Nemôže to byť nízka obežná dráha Zeme. Trosky, ktoré by pri dopade vyleteli , by mohli ľahko dosiahnuť túto výšku. To by ľuďom pravdepodobne ponechalo dve možnosti: Mesiac alebo Mars.
Je smutné, že v súčasnosti nemáme poňatia, ako vybudovať sebestačnú vesmírnu kolóniu. A nezostáva toľko času na to, ako si možno myslíme, pretože koniec z vesmíru môže prísť nenazdajky.
Zdroj: brightside | topdesat
