videní: 1.4K
Očakáva sa, že v najbližšej dobe vynesie najvyšší súd verdikt o odškodnení z čias, kedy bola krajina kolonizovaná Japonskom.
Občania Kórejskej republiky sa už roky snažia uspieť v boji o kompenzácie za nútené práce, ktoré sa priamo dotýkajú obrovského množstvá ľudí. V rokoch 1910 – 1945 bol Kórejsky polostrov okupovaný Japonskom. Počas tohto obdobia boli mnohí obyvatelia nútení k otrockej práci, najmä v období, keď sa Japonsko zapojilo do druhej svetovej vojny. Desiatky tisíc Kórejčanov bolo nútených pracovať v továrňach, zatiaľ čo odhadom približne 200 000 žien a dievčat bolo poslaných do vojenských zariadení ako “utešiteľky” – Organizácia Spojených národov to označila ako zločiny proti ľudskosti.
V roku 1945 bol Kórejsky polostrov rozdelený. V tom čase Spojené štáty lobovali za zlepšenie vzťahov medzi Južnou Kóreou a Japonskom, čo viedlo k Zmluve o základných vzťahoch medzi Japonskom a Kórejskou republikou z roku 1965. Na základe tejto dohody boli nadviazane diplomatické vzťahy medzi oboma krajinami. Navyše Japonsko súhlasilo s tým, že Južná Kórea dostane 500 miliónov amerických dolárov vo forme rôznych pôžičiek a grantov.
Občania Kórejskej republiky v tých časoch obviňovali vládu za “lacný predaj” krajiny. Vznikli nepokoje, ktoré ukončilo až zavedenie stanného práva.
Množstvo ľudí, ktorí zažili japonskú kolonizáciu na vlastnej koži je ešte na žive. Mnohí z týchto ľudí podali žaloby na spoločnosti, ktoré fungovali v krajine v období kolonizácie a fungujú v krajine do dnešného dňa. V roku 2018 podalo 14 bývalých zamestnancov podnet na súd. Žaloby smerovali na spoločnosti Mitsubishi Heavy Industries a Nippon steel. Najvyšší súd im dal za pravdu a obom spoločnostiam nariadil zaplatiť odškodné. To sa však nepáčilo mnohým japonským predstaviteľom, ktorí tento verdikt súdu označili za uplne neprijateľný.
V reakcii na to Japonsko odobralo krajine “nálepku” uprednostňovaného obchodného partnera a zaviedlo kontroly vývozu chemikálií používaných v juhokórejskom polovodičovom priemysle. Keďže spoločnosti odmietli odškodné zaplatiť, súdy sa rozhodli, že týmto spoločnostiam zabavia aktíva v tisícoch dolárov, čo viedlo japonskú vládu k varovaniu pred ďalšími dôsledkami – ak by Južná Kórea pokračovala v týchto krokoch.
Japonsko a niekoľko spoločností sa vyjadrilo, že otázka reparácií v súvislosti s okupáciou bola úplne a definitívne uzavretá podpísaním zmluvy z roku 1965. Predstavitelia Kórejskej republiky však uvádzajú, že dohoda sa zaoberala iba nárokmi na štátnej úrovni a nie súkromnými žalobami.
Existuje niekoľko odborníkov, ktorí nesúhlasia s postojom Japonska. Kan Kimura, profesor politológie na japonskej univerzite v Kobe povedal pre Poľskú tlačovú agentúru (PAP):
„Ak niekomu ublížili vojny alebo koloniálna nadvláda, jeho straty by mali byť kompenzované. Najmä v dnešných demokratických spoločnostiach by vlády nemali odmietnuť takéto tvrdenia ľudí.“
Mnoho žien, ktoré boli zasielané do vojenských zariadení uvádza, že Japonsko nemá dostatočné výčitky svedomia za zverstvá, ktoré boli vykonávané na týchto ženách počas kolonizácie. Bývalý japonský premiér Tomiichi Murayama sa síce v roku 1995 ospravedlnil za to, čo krajina spôsobila obyvateľom a zároveň založil fond na pomoc obetiam, no v očiach mnohých ľudí toto gesto nebolo úprimné. Tento názor sa u ľudí upevnil po tom, čo nedávno zosnulý japonský premiér Shinzo Abe poprel, že krajina tieto ženy donútila k činnostiam, ktoré vykonávali. Zároveň dodal, že krajina urobila dosť preto, aby odčinila svoje prehrešky, ktorých sa dopustila v rokoch 1910 – 1945.
Zdroj: warhistoryonline | topdesat