videní: 1.7K
Hiram Bingham z Yaleovej univerzity zostal až do smrti presvedčený, že objavil mesto Vilcabamba, legendárne posledné útočisko porazenej inskej ríše. Na jednej z jeho pôvodných fotografií môžeme vidieť príkrov mrakov, ktoré sa spúšťajú na záhadnú citadelu. Pokračujeme treťou časťou článku.
Poloha mesta v sedle medzi dvoma horami – teda medzi Machu Picchu a Huayna Picchu – ho dokonale chránila pred útočníkmi. Výstup po prudkých zrazoch odmení človeka nádherným pohľadom do úzkeho kaňonu rieky Urubamba, cez ktorý by museli nepriatelia prejsť na ceste do inského hlavného mesta Cuzca. Možno predpokladať, že národ, ktorý vybudoval ríšu rozsahom porovnateľnú s rímskou, dokázal strategicky výhodnú polohu naplno využiť.
Machu Picchu vzniklo niekedy v 15. storočí. Pravdepodobne v ňom žilo asi 1000 obyvateľov – kňazov, šľachticov i robotníkov. V jeho vysoko štruktúrovanej spoločnosti mal každý presne stanovené povinnosti, práva a výsady. V domoch na spodných terasách, postavených z nahrubo opracovaných kameňov, žili bežní obyvatelia, zatiaľ čo na vyšších terasách stáli domy a úradovne šľachty. Na západ od mesta je posvätná plošina Intihuatana (teda v preklade „Kôl na uviazanie Slnka“). Z tohto nízkeho nepravidelného útvaru vyčnieva nevysoký kamenný stĺp. S Intihuatanou susedia dva jednoduché chrámy, Chrám troch okien a Hlavný chrám. Pravdepodobne nemali strechu, aby kňazom nič neprekážalo pri pozorovaní oblohy.
Inkovia považovali Slnko i mesiac za božstvá. Najviac uctievali Intiho – boha Slnka. Považovali ho za predka cisára, ktorý práve vládol, a za otca všetkých Inkov. Inti bol manželom a bratom Luny – tej slúžili hviezdy a planéty. Aby sa Inti v nasledujúcom roku vrátil, počas slávnosti zimného slnovratu ho symbolicky pripútavali k stĺpu Intihuatana. Pri slávnostiach na jeho počesť mu Inkovia bežne obetovali nielen zvieratá, ale aj deti.
Inkovia Machu Picchu opustili pravdepodobne ešte predtým, než v roku 1533 do ich hlavného mesta Cuzca prišli Španieli. Konkrétnu príčinu náhlej evakuácie však nepoznáme.
