videní: 1.1K
Veľký bariérový útes je najväčším živým telesom – alebo ak chcete – ekosystémom, na planéte Zem. Je to úžasný podmorský svet, domov tisícov druhov koralov. A presne na ten sa spoločne pozrieme. Poďme na to.
V roku 1768 sa s loďou Endeavour, mohutnou plachetnicou na prepravu uhlia, vydal anglický moreplavec kapitán James. Cook na svoju prvú plavbu po Pacifiku. Viezol astronomickú expedíciu na Tahiti, aby tu mohla pozorovať prechod Venuše cez Slnko.
Cook mal tiež za úlohu objaviť južný pól – kontinent zvaný Terra australis, lebo vedci sa domnievali, že na južnej pologuli musí existovať náprotivok rozľahlej súše na severe. Cook vyplával z Tahiti juhozápadným smerom. Najprv oboplával Nový Zéland, ktorého pobrežie mapoval šesť mesiacov. Potom pokračoval na západ a v apríli 1770 pristál v zálive na juhovýchodnom pobreží Austrálie. Cook spolu s prírodovedcom výpravy Josephom Banksom nazval záliv Botany Bay pre úžasné, celkom nové druhy rastlín, ktoré našli na pobreží. Cook potom zabočil na sever a držal sa pri pobreží, aby ho mohol presne zmapovať, ale Endeavour sa zrazu ocitla v plytkej lagúne, aká oddeľuje od pobrežia všetky koralové útesy – tu pri Austrálii je široká 16 až 160 kilometrov. Napriek opatrnosti Endeavour čoskoro uviazla na koralovom útese. Cook ju dal odtiahnuť na breh, a kým stihli loď opraviť, mohol dva mesiace skúmať Veľký bariérový útes.
Od týchto z dnešného pohľadu už pradávnych čias Jamesa Cooka pozorovali útes celé generácie moreplavcov, vedcov a turistov. Útes kopíruje severovýchodné pobrežie Austrálie v dĺžke 2000 kilometrov a kľukatí sa zhodne s kontinentálnym šelfom. Aj napriek označeniu „útes“ ide vlastne asi o 3000 prepojených koralových plošín a ostrovčekov v rôznom štádiu vývoja a medi nimi sa kľukatia úzke prielivy. Na mnohých miestach, napríklad pri Melvillovom myse na severe, je koralový útes len veľmi úzky, zatiaľ čo pri Cape Manifold na juhu dosahuje šírku až 320 km. Pokračujeme druhou časťou článku.
