videní: 1.0K
Posledných 1130 kilometrov do Káhiry tečie pokojný Níl plochým údolím, ktoré sa kľukatí cez vápencovú plošinu. Pri Nadž Hammádí v hornom Egypte sa do výšky 460 metrov nad hladinou Nílu týčia skalné zrazy, brehy lemuje bujná vegetácia – krajina je tu rovnako nadčasová ako svet, ktorý starí Egypťania umiestnili na bájny Ostrov stvorenia. Pokračujeme druhou časťou článku o doslova životodarnej rieky Níl.
Asi po 320 kilometroch sa do Nílu ešte v Sudáne vlieva rieka Atbara, ktorá takisto pramení v Etiópskej vysočine. Teraz sa legendárny Níl, na ktorého povodie pripadá skoro desatiny afrického kontinentu, vydáva k Egyptu a moru. Najprv ho však čakajú „katarakty“, neslávne známe nílske kaskády. Tie sú také nebezpečné, že Níl je odtiaľto až k Nasírovmu jazeru, vytvorenému Asuánskou priehradou, nesplavný. No od hraníc Egypta už je Níl pre obyvateľstvo svojich brehov životne dôležitý a tvorí aj dôležitú dopravnú tepnu.
V časoch veľkého Egypta sa Níl koncom leta a na začiatku jesene pravidelne rozvodňoval. Vždy po povodni na poliach zostalo úrodné bahno. Poľnohospodárstvo prekvitalo a to Egyptu prinášalo blahobyt. Starí Egypťania boli pravdepodobne prvými ľuďmi, ktorí pravidelne zavlažovali svoje polia. Obohnali záplavové oblasti násypmi a celú plochu rozdelili na veľa menších nádrží, kde sa potom voda udržala niekoľko týždňov. Keď rozvodnená rieka opäť ustúpila, voda z nádrží pomaly odtekala a zostávalo po nej nanesené úrodné bahno, v ktorom sa pestovali poľnohospodárske plodiny. Dnes vodu Nílu zadržuje zavlažovací systém a priehrady, medzi ktorými je najvýznamnejší takmer 4 kilometre dlhý a 110 metrov vysoký múr Asuánskej priehrady. V základoch je široká 980 metrov. Zavlažovanie je dnes možné počas celého roka, no bez každoročných záplav sa úrodné bahno, ktoré kedysi hnojilo polia v údolí Nílu, hromadí na dne Nasírovho jazera.
Rytmus dávnej existencie na brehoch Nílu dodnes udržuje rybolov, poľnohospodárstvo a ďalšie všedné činnosti. V mnohých oblastiach sa v spôsobe života od čias faraónov zmenilo len veľmi málo. Níl a Egypt viaže dohromady cyklus úrodnosti a hladu, života a smrti – sú od seba navzájom závislé a neprestávajú fascinovať svet svojou prepojenosťou.
