videní: 1.2K
Opäť cestujeme „prstom na mape“. Tentokrát sa pozrieme na Sargasové more – na záhadu Atlantiku. Sargasové more je morom vnútri oceánu a nepodobá sa nijakému inému na svete. Neohraničujú ho kontinenty, ale mohutné atlantické prúdy. Z jeho stojatých vôd vzišlo mnoho legiend a strašidelných príbehov. Viete prečo je záhadou? Začíname prvou časťou článku.
Sargasového mora sa báli celé generácie moreplavcov. Námorníci verili príbehom, že plávajúca vegetácia môže loď úplne spútať a potom ju vláči, kým posádka neumrie hladom. Sargasové more je skutočne biologická a oceánografická záhada. Európske i americké úhory sa tu treli už v dobách, keď sa oba kontinenty ešte neoddelili. Táto pomaly rotujúca vodná masa sa nachádza medzi Bermudami a ostrovmi Leeward na ploche asi 5 miliónov kilometrov štvorcových a často sa nazýva „obrovská chaluhova plť“ alebo „biologická púšť“. Ani jedno tvrdenie však nie je presné. Na niektorých miestach sú síce morské riasy veľmi husté, ale inde sú veľké plochy voľnej hladiny a v riasach i pod hladinou existuje bizarný život – zrejme najgrotesknejším tvorom tu je anténovec sargasový, druh príbuzný čertom morským, ktorý sa chalúh pridŕža plutvičkami ako prstami.
Príbehy o chaluhách, hmle a prípadoch, keď sa rozbúrené more zrazu záhadne upokojilo, ktoré pochádzajú už z 5. storočia pred našim letopočtom, možno znamenajú, že do Sargasovho mora doplávali moreplavci už v staroveku. Pravdepodobnejšie však je, že tieto morské úkazy prvý raz zbadal až Krištof Kolumbus a jeho posádka. Počas Kolumbusovej plavby do Ameriky v roku 1492 sa lode pomaly predierali hustými chaluhami a námorníci mali dosť času dôkladne si prezrieť zlatoolivové prepletence, tiahnuce sa od obzoru po obzor, a mechúriky naplnené plynom, ktoré vyzerajú ako bobule a držia riasy pri hladine. Pomenovali ich sargazo, pretože im pripomínali drobné hrozno pestované u nich v Stredomorí. Pokračujeme druhou časťou článku o záhade v Atlantiku – Sargasovom mori.
