videní: 1.1K
Svet je plný zaujímavých letísk, ktoré pútajú pozornosť ľudí po celom svete. Avšak toto japonské letisko je niečim výnimočné. Vybudovali totiž kvôli nemu celý ostrov.
Rozloha umelého ostrova je 4 x 2,5 km. More je hlboké približne 20 metrov a dno tvorí veľmi mäkké bahno, o ktorom sa predpokladalo, že poklesne o ďalších 11 m pri navážaní materiálu na vytvorenie ostrova. Umiestňovanie veľkého množstva násypového materiálu zabralo 5 rokov. Na dosypanie materiálu sa použila zemina z neďalekých hôr. Navozilo sa 178 miliónov metrov kubických zeminy. Materiál sa podarilo získať doslovným zrovnaním so zemou troch blízkych hôr. Na stavenisko bol prevážaný satelitmi navigovanými člnmi, aby spustili svoj náklad na vopred stanovené miesta. Usadzovanie morského dna však bolo intenzívnejšie než sa predpokladalo, čo oneskorilo stavbu o jeden rok. Nasypaním materiálu sa problematika pohybovania a klesania ostrova neuzavrela. Bolo potrebné vybudovať mohutné piesty, ktoré ostrov vyvažujú.
Medzinárodné letisko Kansai
Je najdlhšia budova umiestnená na umelom ostrove 5 km od pobrežia mesta Osaka v Japonsku. Bolo otvorené 4. septembra 1994. Letisko ročne odbaví 160 000 letov. Stavbu v hodnote 17 miliárd dolárov realizovali v rokoch 1988 až 1994.
Inšpirácia pramení z tvaru a dynamiky krídla. Oceľová konštrukcia navrhnutá s ohľadom na veľkú pravdepodobnosť zemetrasení pevne udržuje tvar objektu formovaný dynamickými líniami vychádzajúcimi z aerodynamiky krídla a jeho obtekania vzduchom. Japonské zákony prikazujú, aby stavba odolala aj bočnej záťaži, ktorá je väčšia, než samotná hmotnosť stavby. Teda autori hovoria, že stavba by si zachovala svoj tvar, aj keby bola pripevnená na kolmej stene. Nosný systém sieťovej štruktúry s asymetrickými líniami prekonáva rozpätie 82,8 metra. Oceľové nosníky a väzníky majú okrem statickej úlohy aj tú funkciu, že sú v nich vedené rozvody klimatizácie a osvetlenie, čím ostáva strop čistý a prehľadný. Pre potreby vizuálnej kontroly a dostatočného výhľadu z kontrolnej veže sa na konci krídla objektu znížili. Na princípe eliptických kriviek krúžiacich okolo stredu bol tvar ešte doformovaný. Takúto strešnú rovinu obložili 82 000 kusmi rovnakých plátov z ušľachtilej ocele.
Strecha odletovej haly pozostáva z množstva oceľových priehradových nosníkov s výraznými líniami. Naznačujú cestujúcim smer ich pohybu hore alebo dolu cez budovu, najskôr na colné vybavenie a potom do odletovej miestnosti na dolnom poschodí. Vizuálnu jasnosť však nedosiahli na úkor konštrukčnej logiky. Strecha kopíruje konštrukciu pod ňou, a tak sa minimalizuje množstvo vzduchu, ktoré treba regulovať.
Výrazné šikmé okraje väzníkov, ktoré poskytujú bočnú stabilitu, pripomínajú návštevníkovi dôležitý konštrukčný parameter japonských stavieb a odolnosť voči zemetraseniu.
Odletová hala v dĺžke 1800 m nemá žiadne obmedzenie pohybu, a tak ju možno považovať za najdlhšiu miestnosť na svete. Je to efektívne z hľadiska pohybu cestujúcich, ale nečakané, lebo obvyklým protipožiarnym riešením vo veľkých budovách v Japonsku, ale aj inde, sú deliace priečky postavené v pravidelných intervaloch. Vynechanie takýchto stien sa dosiahlo kombináciou inovatívneho inžinierstva a spolupráce japonských úradov. Navrhovaná stratégia bola opísaná ako koncepcia ostrovov a kabín. Hlavné požiarne rizikové oblasti – služby sú zlúčené pod protipožiarnymi postrekovačmi a výkonnými vetracími krytmi – kabínami. Menej nebezpečné celky – zoskupenia sedadiel, sú umiestnené dostatočne ďaleko od seba a tvoria ostrovy, aby sa zabránilo šíreniu požiaru z jedného miesta na druhé.
Tradičné riešenie požiarnych celkov oddelených protipožiarnymi stenami teda v tomto objekte absentuje. Práve toto dovoľuje uvoľniť celý priestor a nechať ho bez bariér v pohybe všetkými smermi. Je použité riešenie ktorého stratégia je definovaná ako koncepcia „ostrovov a kabín“. Pod protipožiarnymi ostrekovačmi je umiestnená skupina služieb, chápaná ako rizikové sféry, nad ktorou sa nachádzajú takisto aj výkonné vetracie kabíny. Tzv. ostrovy sú skupiny menej rizikových faktorov, ktoré sú od seba vzdialené dostatočne na to, aby sa z jednej nepreniesol oheň na druhú.
