videní: 882
Podľa legendy pri zániku predchádzajúceho sveta vypučalo na pahorku Singuttara päť lotosových púčikov. Z každého vystúpil posvätný vták, ktorý niesol posvätné žlté rúcho. Tieto vtáky symbolizovali päť Budhov, ktorí sa mali objaviť v budúcom (teda v našom) svete. Štyria z nich – Kakusandha, Kónagamana, Kassapa a Gautama – už žili, zatiaľ čo na piateho, Maitréju, sa stále čaká. Keď sa narodí, skončí sa súčasný cyklus sveta. Prinášame záverečnú časť článku o zlatej nádhere – Šwedagonskej pagode.
Kráľ Dhammazedi obohatil pagodu ďalšími dvoma významnými darmi – dal do kamenných tabúľ vyryť jej históriu v barmčine, jazyku pali a mončine a venoval jej mohutný dvadsaťtonový zvon. V roku 1608 ho ukradol akýsi portugalský žoldnier. Mal v úmysle ho roztaviť a vyrobiť z neho zbrane, ale jeho čln sa pod váhou zvona prevrhol a zvon zmizol vo vodách rieky Pegu. Dnešný bronzový zvon, ktorý nazvali Mahá Gandha, je darom kráľa Singa z roku 1779.
Na mramorovej terase pagody sa zhromažďujú nielen zástupy turistov, ale aj procesie pútnikov v červenožltých habitoch. Na slnko sa skvejú farebné hodvábne sarongy, vzduch napĺňa vôňa jazmínu, kadidla a santalového dreva a ozýva sa lahodné cenganie zvončekov.
Šwe-dagon je však niečo viac než len posvätná pamiatka. Zďaleka sem prichádzajú budhistický pútnici a mnísi, ktorí sa v tomto najsvätenejšom zo všetkých svätostánkov modlia a rozjímajú. Pagoda láka aj laikov, ktorí na plášť stupy rituálne pritláčajú zlaté fólie, prinášajú kvetinové dary a vzdávajú holt stĺpom, zasväteným jednotlivým planétam. V barmskej astrológii má týždeň osem dní (stredu rozdeľuje poludnie na dva dni). Každý deň symbolizuje niektorú z planét a nejaké zviera. Okolo základov hlavnej pagody stojí osem planetárnych stĺpov v smeroch, ktoré zodpovedajú ružici kompasu. Pútnici skladajú kvetinové a iné dary pri stĺpe, ktorý súvisí s dňom v týždni, kedy sa narodili. Rovnaká symbolika sa opakuje v pagode Ôsmeho dňa vnútri komplexu, ktorá má pre pútnikov takisto zvláštny význam.
