videní: 924
Šwe-dagon, jeden z najvýznamnejších budhistických svätostánkov sveta a dominanta Rangúna, sa tvarom nelíši od iných pagod. Ale v niečom je predsa len jedinečný: jeho mohylovitú stupu pokrýva rýdze zlato. Ak ste o šwe-dagonnskej pagode nepočuli, vydajte sa spoločne s nami na cestu zaujímavostí o zlatej nádhere. Začíname prvou časťou článku.
Na pahorku severne od Rangúna, hlavného mesta Barmy (Mjanmarska), sa zlatisto trbliece budova, ktorá sa podobá obrovskému zvonu. Akoby ju boli postavili zo samých slnečných lúčov. Barmu nazývajú krajinou pagod, ale Šwe-dagon s centrálnou stupou, ktorá sa vynára z celého mora veží menších pagod a pavilónov ako monumentálna loď, je zo všetkých najskvostnejšia. Tento komplex trblietavých vežičiek a nezvyčajných i dobre známych tvorov, ako sú zlaté grify (napoly levy, napoly bájne vtáky), sfingy, draky, levy a slony, leží na ploche päť a pol hektára. Pohľad naň priam vyráža dych.
Šwe-dagon sa týči nad pokojnými vodami Kráľovského jazera a celkom zaieňuje okolité stavby. Dnešná pagoda pochádza z roku 1768, keď panoval kráľ Chsinbiušin, ktorý pri stavbe Šwe-dagonu poskytoval finančné prostriedky na 3538 zvonov, 10 miliónov tehál a 100 000 mosadzných skrutiek.
Impozantná stavba na vrchole pahorka Singuttara, už 2500 rokov svätého miesta budhistov, je posledná z dlhej série svätostánkov, ktoré na kopci postupne vznikali. V 6. storočí pred našim letopočtom dosiahol „vnútorné prebudenie“ Gautama (teda štvrtý Budha v poradí). Zakrátko sa potom stretol s dvoma barmskými obchodníkmi, ktorým na pamiatku venoval svojich osem vlasov. Tie spolu s paličkou, šálkou na vodu a kúskom odevu – pamiatkami, ktoré po sebe nechali traja predošlí Budhovia – uložili do posvätnej schránky na pahorku Singuttara a nad ňu umiestnili plát zo zlata. Po čase nad posvätnými predmetmi vzniklo veľa navŕšených pagod a pahorok sa stal pútnickým miestom. Ako prvý významný návštevník sa v roku 260 pred našim letopočtom prišiel relikviám pokloniť indický kráľ Ašoka. Pokračujeme druhou časťou článku.
