videní: 993
Prinášame záverečnú časť článku z trilógie Neoficiálny symbol Indie – Tádž Mahál. Vo vnútri v hrobke leží kenotaf Mumtáz s nádhernými kvetinovými intarziami z drahokamov. Tvrdí sa, že Mogulovci budovali svoje stavby silou obrov a šikovnosťou pekárov. Poďme však pekne po poriadku.
Tádž Mahál a dve pieskovcové mešity na jeho bokoch obklopujú záhrady, dláždené mramorom. Oko návštevníka upúta rozmerný horizontálny podstavec mauzólea. Tádž Mahál sa zrkadlí v podlhovastej vodnej ploche, lemovanej cyprusmi. Klenba v tvare púčika vizuálne ladí s oblúkmi, kupolami a štyrmi minaretmi, ktoré sa mierne vykláňajú von, aby sa pri zemetrasení nezrútili na vzácnu stavbu. Nádheru Tádž Mahálu ďalej podčiarkuje osvetlenie, ktoré sa často mení najmä na úsvite a za súmraku, keď sa v jeho kontúrach s rôznou jemnosťou a intenzitou odrážajú nežné odtiene fialovej, ružovej a zlatistej farby. V rannej hmle sa zdá, akoby sa celý skvostný palác vznášal v éterickom opare.
Exteriér Tádž Mahálu vyniká jedinečnou symetriou. Unikátne pôsobia aj nádherné mozaiky vo vnútri. Centrom interiéru je osemstenná komora s kenotafmi cisára a jeho manželky, ktorú obklopuje zástena z perforovaného mramoru, vykladaná drahokamami. Cez mriežkové okno a jemnú sieť zásteny preniká zvonku tlmené svetlo. Atmosféru ešte znásobuje hra svetiel a tieňov, ktorá odhaľuje a opäť postupne zakrýva intarzie z drahokamov.
Cisár Šáhdžahán chcel na protiľahlom brehu rieky Jamuna postaviť vlastnú hrobku z čierneho mramoru a mostíkom ju spojiť s Tádž Mahálom. Oblúk mosta nad vodou mal symbolizovať lásku, ktorá dokáže pretrvať aj smrť. Ale ešte predtým, než stihli stavbu začať, cisár ochorel a o rok neskôr ho zvrhol jeho po moci túžiaci syn Aurangzéb.
Nevieme presne, kde Šáhdžahána väznili. Najčastejšie spomínaná legenda tvrdí, že zvrhnutý cisár prežil zvyšok života v Červenej pevnosti v Ágre. Keď v roku 1666 zomrel, pochovali ho v Tádž Mahále po boku jeho milovanej kráľovnej, veď práve jej krása a láska boli zdrojom inšpirácie pre túto nádhernú stavbu.
