videní: 910
Vitajte pri záverečnej – tretej časti článku o Potále, perle hlavného mesta Tibetu. Pozrite sa spoločne s nami na osud „hradu v hrade“.
Červený palác dosiaľ slúži na bohoslužby. Býval duchovným centrom komplexu so sálou, v ktorej sa zhromažďovali mnísi, s kaplnkou, s viac než 10 000 oltárnymi výklenkami a s obrovskými knižnicami budhistických spisov. Najväčšia budova Červeného paláca, Sieň obete, sa stala miesto posledného odpočinku niekoľkých dalajlámov. Ich nasolené a nabalzamované vysušené telá ukladali do nádherných pohrebných pagod čiže stúp. Najkrajšie je mauzóleum zo santalového dreva, v ktorom spočívajú pozostatky piateho dalajlámu. Pätnásť metrov vysoké pozlátené mauzóleum váži vyše štyri tony a jeho intarzie s diamantmi, zafírmi, koralmi, lazuritmi a perlami sú údajne desaťkrát cennejšie než samotné zlato. V komnatách Potály je doteraz uložený rozprávkový súkromný poklad dalajlámov. Ide o zbierka obradných brokátových rób, starého čínskeho porcelánu, smaltovanej keramiky, vzácnych drahokamov a nádherných šperkov.
V Potále niekoľkokrát pobudol Heinrich Harrer, rakúsky horolezec, ktorý po 2. svetovej vojne prežil v Lhase päť rokov a napokon sa stal dôverníkom a učiteľom štrnásteho dalajlámu. Pri jednej návšteve paláca si všimol nezvyčajného tvora. Nepálsky maharadža daroval mladému dalajlámovi slona, jediného v celom Tibete. Do Lhasy ho dopravili po ceste, ktorá merala vyše 1100 kilometrov a z ktorej vopred starostlivo odstránili všetky balvany. Obrovské zviera potom často kráčalo v náboženských procesiách.
Až do začiatku čínskej okupácie zostával Tibet posledným teokratickým štátom sveta – spoločnosťou, v ktorej je vladár zároveň hlavou cirkvi. Dnes je takým štátom Irán. Potála slúžila nielen ako príbytok a zimný palác vládcu, ale aj ako fyzický symbol jeho duchovnej a svetskej moci. Keď v roku 1950 vpadli do Tibetu Číňania, mal štrnásty dalajláma len 15 rokov. Smel síce svojej krajine aj naďalej v obmedzenej miere vládnuť, ale po porážke povstania v roku 1959 ušiel spolu s 80 000 oddanými stúpencami do Indie. Odvtedy zostáva Tibet pod čínskou nadvládou. V roku 1965 sa stal čínskou autonómnou oblasťou Xizang.
