videní: 968
Pokračujeme treťou časťou článku o Jeruzaleme a jeho najimpozantnejších stavieb v nadväznosti na tri najväčšie vierovyznania. Jeruzalem má už stáročia veľký význam pre národy rôznych kultúr a náboženstiev. Na nemeckej rytine zo 16. storočia je mesto znázornené ako stred sveta, kde sa stretávajú tri kontinenty. Vráťme sa však naspät do deja druhej časti článku.
História chrámu Božieho hrobu, postaveného na mieste, kde Jozef z Arimatie pochoval Ježiša do skalnej hrobky, sa začala v roku 135 nášho letopočtu, keď rímsky cisár Hadrianus zrovnal Jeruzalem so zemou a postavil na tomto posvätnom mieste Venušin chrám. Keď Helena (neskoršia sv. Helena), matka prvého kresťanského cisára Konštantína Veľkého, podnikla v roku 326 nášho letopočtu historickú púť do Jeruzalema, našla s pomocou gréckeho biskupa Makáriosa pod chrámom hrobku. Konštantín dal chrám zrúcať a postavil na jeho mieste baziliku, ktorú tvorí obdĺžnikový komplex budov. Baziliku vysvätili v roku 335 nášho letopočtu. V jej strede, nad Kristovým hrobom, vznikla kruhová svätyňa. Neskoršie pribudli aj ďalšie budovy: na Golgote, čiže Kalvárii, mieste Ježišovho ukrižovania, postavili otvorené nádvorie s arkádami a kostol Martyrion, kde sa konali bohoslužby.
Na madabskej mape, mozaike zo 6. storočia, ktorú našli v roku 1884 v jordánskej Mdabe, je najstarší známy plán Jeruzalema. Je na ňom zakreslená aj Konštantínova bazilika. Za ňou je rotunda Anastasis a neďaleko otvorený priestor, označený krížom – Golgota. Tieto tri významné kresťanské stavby sa v 12. storočí konečne ocitli pod jednou strechou, keď po zničení, obnove a opätovnom zničení Konštantínovej baziliky postavili križiaci nádherný románsky kostol, vysvätený v roku 1149.
Terajší chrám Božieho hrobu, postavený po zemetrasení v roku 1927, je vernou reprodukciou križiackej stavby. Náboženský význam jeruzalemského komplexu kláštorov, kaplniek a hrobov je taký, že sa oň spoločne stará a vykonáva v ňom bohoslužby šesť kresťanských cirkví: rímskokatolícka, grécka pravoslávna, sýrska, etiópska, arménska a koptská.
Dnes dopadá na Jeruzalem temný tieň. Svätým mestom zmietajú náboženské a politické sváry. Pre mnohých zostáva miestom Božím, ale hlasy, ktoré by sa mohli ozývať spoločne, sa často nezhodujú v názoroch na to, čo zdedili.
-Aerial-Temple_Mount-(south_exposure).jpg){kind=link}