videní: 918
Nazrime s nami do útrob miesta, kde planul kráľovský oheň. Pokračujeme druhou časťou článku o starovekom meste Tachte Sulejman – alebo ak chcete Tróne Šalamúnovom. Počuli ste už o Veži smrti?
Árijský kňaz Zaratušra, ktorý sa pokladal za proroka, sa okolo roku 600 pred našim letopotom pokúsil o reformu árijského polyteistického náboženstva. Rozišiel sa s árijskou ortodoxnou vierou a zaviedol nové náboženstvo, ktoré dostalo názov zoroastrizmus a znamenalo začiatok monoteizmu – pre Zaratušru bol najvyšším bohom Ahura Mazda, Pán Múdrosti, ktorý bol predurčený, aby s pomocou menších božstiev napokon zvíťazil v zápase s Angra Mainju. Podľa Zaratušrových kázní povinnosťou človeka je vybrať si, na čiu stranu sa v zápase medzi dobrom a zlom postaví, a podľa toho potom bude po smrti súdená jeho duša.
Súčasťou nového náboženstva sa stalo aj niekoľko dôležitých prvkov náboženstva starého. Posvätný oheň, symbol Ahuru Mazdu, sa udržiaval aj v rodinnom kozube, aj v chrámoch. Zaratušrovým prívržencom veľmi záležalo na tom, aby neznesväcovali živly. To sa zvlášť výrazne odrazilo na ich vzťahu k smrti.
Aby zabránili znečisťovaniu zeme, nedovoľovali ukladať mŕtve telá do hrobov. Telá sa nesmeli ani spaľovať, lebo tým by mohol byť poškvrnený oheň. Namiesto toho zoroastrovci budovali dachme, veľké okrúhle kamenné veže, na ktoré ukladali vyzlečené telá nebožtíkov. Z týchto rituálne vystavených tiel obrali mäso supy a slnečné lúče „vynášali duchov z tela na nebesá“. Pársovia tento rituál praktizujú dodnes.
Dachme umožňovali zoroastrovcom dodržiavať príkaz, podľa ktorého sa telá zosnulých nesmeli ani pochovávať do zeme, ani páliť. Namiesto toho ich prenechali supom.
Keď sa v 3. storočí nášho letopočtu dostal na trón Ardašír I., ktorý pochádzal z kňazskej triedy, ujala sa vlády dynastia Sásánovcov. Vtedy sa stal zoroastrizmus v Iráne štátnym náboženstvom. Po celej krajine zriadili oltáre s večným ohňom. Pokračujeme treťou a zároveň záverečnou časťou článku s názvom Staroveké mesto Tachte Sulejman.
