videní: 1.3K
Takmer každé mesto na svete má svoje významné stavby s výrazným architektonickým podpisom. Či už ide o kaštiele, ktoré sú na Slovensku zastúpené v hojnom množstve, alebo o hrady a zrúcaniny hradov, alebo dokonca o také svetoznáme skvosty, ako nájdeš v tomto rebríčku.
Koloseum
Koloseum je architektonická dominanta Ríma. Tento skvost stojí na mieste umelého jazera v záhrade Neronovho Zlatého domu (domus aurea Neronis) na konci Forum Romanum. Pôvodne slúžil ako amfiteáter a svojho času to bola najväčšia budova v Rímskej ríši.
Budova je vysoká 48 m sa má obvod vyše pol kilometra. Osi jej elipsovitého pôdorysu merajú 188 m a 156 m. Koloseum malo 80 vchodov a zároveň východov. Postavili ho zo sivo ružových travertínových kvádrov spojených železnými skobami a základy zapustili do hĺbky 9 metrov. Pod arénou sa skrýval systém podzemných chodieb so šachtami a výťahmi pre divoké zvieratá. Pôvodne bolo celé Koloseum obložené mramorom a na vonkajšej strane malo na druhom a treťom poschodí 80 arkád ozdobených sochami, jeho horný kraj lemovali takisto sochy. Pôvodne malo kapacitu 45 000 až 50 000 divákov. Diváci sedeli alebo stáli na štyroch terasách. Najurodzenejší sedeli v predných radoch, boli tam lóže pre cisársku rodinu a šesť miest pre uctievané rímske kňažky – panny vestálky. Za sedadlami a pod nimi sa nachádzali schodiská a chodby.
V súčasnosti sa z Kolosea zachovali iba asi 2/3 pôvodnej stavby, poškodenie zapríčinili zemetrasenia a rozkrádanie materiálu. Koloseum bolo označované ako ikona starovekého Ríma a rímskej architektúry. Neskôr malo veľa využití, napríklad ako bývanie, dielňa, pevnosť a svätyňa.
Šikmá veža v Pise
Ostávame v Taliansku aj pri druhom architektonickom zázraku – najznámejšia pamiatka talianskeho mesta Pisa stojí v severozápadnej časti mesta na tzv. Campo dei Miracoli alebo po slovensky na Dómskom námestí. Toto námestie je z dvoch strán obkolesené starými mestskými hradbami. Stojí tu Dóm, baptistérium, camposanto a Šikmá veža. Stavba veže so zvonicou začala pod vedením architekta Bonanna Pisana v roku 1174. Základ veže tvorí kamenný prstenec vysoký 3 metre s priemerom 15,484 metra. Keď stavba dosiahla tretie poschodie a výšku asi 11 metrov, prstencová základňa sa naklonila na stranu presne o 15 cm. Pisano sa snažil vyrovnať sklon v štvrtom poschodí ale nepodarilo sa mu to, preto z obavy, aby stavba nespadla, sa rozhodol nepokračovať.
V roku 1234 architekt Giovanni di Simone však postavil ďalšie tri poschodia veže v rovnakom prevedení ako Pisano. Tým bola postavená základná veža v tvare valca. Na prízemí sú vchodové dvere a na ďalších šiestich podlažiach sú galérie so stĺporadím. Všetky stĺpy sú zakončené hlavicami a polkruhovými oblúkmi. Toto sú typické znaky románskeho slohu.
Celé toto architektonické dielo dokončil v roku 1350 Tommaso Pisano, ďalší architekt z rodu Pisanovcov, tým, že pristavil zvonicu. Vo zvonici je sedem zvonov naladených na sedem hudobných tónov. Šikmá veža sa preslávila aj tým, že na nej fyzik Galileo Galilei, ktorý sa tu narodil v roku 1564, prevádzal merania a štúdiá o gravitácii a voľnom páde.
V dôsledku mäkkého podložia sa sklon veže stáročiami zväčšoval a na konci 20. storočia už bol sklon veľký 4,5 metra. Aj preto sa udávajú vždy dva údaje o výške veže. Na severnej strane je výška 55,22 metra a na južnej 54,52 metra.
Eiffelova veža
Eiffelova veža je kovová konštrukcia postavená na Champ de Mars v blízkosti Seiny v Paríži. Je najvyššou stavbou v Paríži a je jeden z najznámejších symbolov sveta. Veža je pomenovaná po jej staviteľovi Gustavovi Eiffelovi.
Táto 324 metrov vysoká a 10 100 ton vážiaca architektonická dominanta bola uvedená do prevádzky v roku 1889 ako symbol tzv. Svetovej čestnosti a hneď sa stala atrakciou hlavného mesta. Vežu navštívilo už viac ako 243 miliónov turistov. Tri výškové úrovne veže poskytujú ideálne podmienky na pozorovanie zaujímavostí mesta. Pôvodne mal Eiffel iba 20-ročné povolenie pre vežu; mala sa teda v roku 1909 opäť zbúrať. Keďže sa ale jej výška ukázala ako cenná pre komunikáciu, keď umožnila prvé medzi atlantické rádiové spojenie, mohla aj naďalej ostať.
Golden Gate
Most, ktorý sa nachádza v San Franciscu, je ľahko identifikovateľný oranžovou farbou. Golden gate bol otvorený v roku 1937 a bol postavený za 35 miliónov dolárov. Most tvoria dva stožiare, ktoré sú vysoké 227,38m. Na stožiaroch je zavesená vozovka na dvoch lanách o dĺžkach 2,1 km. Most v roku 1937 spojil medzi sebou San Francisco a Sausalito ktoré sa nachádza na polo ostrove Marin County. Most bol iba trikrát uzavretý kvôli počasiu a silným vetrom, ktoré dosahovali rýchlosti okolo 112,62km za hodinu.
Pri otvorení mostu 27. mája 1937 mohli ľudia po dobu jedného týždňa prechádzať cez most pešo. Cez most prešlo približne 200 000 ľudí. Most pre automobilovú prepravu znovu uzavreli v roku 1987 a nechali prejsť chodcov cez most. Táto príležitosť prilákala približne 750 tisíc ľudí, pričom sa most mierne narušil. Samostatná časť je venovaná chodcov a cyklistov.
Gwangmyeong Velodrome
Kórejský Gwangmyeong Velodrome je svojou kapacitou, ktorú tvorí 30.000 miest, najväčšou športovou arénou, ktorú dokončili v roku 2006. Nie je zasvätená ani hokeju, ani basketbalu, ale ako sám názov napovedá, využívajú ju hlavne dráhoví cyklisti. Koniec koncov, už jej dizajn hovorí za všetko – má podobu cyklistickej prilby. Na pôdoryse má hala tvar elipsy, jej dĺžka je 179 metrov, šírka 133 metrov.
Podobne, ako u iných arén, je z konštrukčného hľadiska jej najzaujímavejšou časťou strecha. Kostra bola zostavená na zemi, jej váha pritom dosiahla 2200 ton, je teda 24x ťažšia ako lietadlo Boeing 767. Po zostrojení bola vytiahnutá do výšky štyridsaťpäť metrov, kde ju podopieralo šesť veží, potom do nej vmontovali obvodové a vnútorné prstence, ktoré ju odľahčili a postupne bola spojená s obvodovými múrmi arény. Následne boli podporné veže odstránené.
