videní: 1.1K
Farbistý príbeh o obliehaní a dobytí vzrušoval mnohých dobrodruhov celé stáročia. Bájnu Tróju našli až v roku 1871, keď jeden nemecký obchodník a archeológ oznámil, že sa mu podarilo objaviť poklady kráľa Priama. Nešlo však o omyl?
Skutočnosti, zahalené mýtom, motivujú cestovateľov i archeológov. Výnimkou nebola ani legenda o Tróji, meste, obliehanom počas trójskych vojen. Presne určiť jej polohu, ba vôbec uspokojivo dokázať jej existenciu sa však podarilo až na konci 19. storočia.
Nemeckého obchodníka Heinricha Schliemanna povesť o Tŕoji nadchla už v detstve. Keď neskôr zbohatol, obetoval svoj majetok hľadaniu zmiznutého mesta. Z historických prameňov vedel, že v staroveku jestvovalo akési ľudské sídlo, ktoré sa volalo Trója, ale po roku 355 nášho letopočtu sa tento názov už v nijakých Ďalších záznamoch neobjavuje.
Gréci prinášajú dary – Podľa legendy sa Trójania dali Grékmi oklamať a prijali dar, obrovského dreveného koňa, v ktorom sa ukrývala skupina gréckych bojovníkov. Len čo sa zotmelo a Trójania sa uložili na spánok, Gréci vyliezli von a otvorili brány mesta. Do Tróje sa valilo grécke vojsko a jej obyvateľov na hlavu vyvraždilo.
Na mieste prvých vykopávok v Turecku nenašiel Schliemann po Tróji ani stopu, a tak sa rozhodol preskúmať pahorok Hissarlik niekoľko kilometrov od pobrežia, ku ktorému sa viazali miestne povesti. V roku 1871 Schliemann so svojou mladou gréckou manželkou a skupinou asi sto miestnych robotníkov začal s vykopávkami.
Pozostatky mesta, do ktorého sa vraj uchýlil Paris s Helenou, majú prekvapujúco skromný rozsah. Celé nálezisko meria len 137 krát 183 metrov. Sotva by poskytlo dostatočný priestor pre tisíc obyvateľov. Nezhoduje sa s opisom v Homérovom epose Ilias, kde sa hovorí o kráľovskom paláci, širokých uliciach, chrámoch a mohutných hradbách s vežami.
To však o Tróji, ako správne predpokladáte, nie je ani zďaleka všetko. Ďalšie zaujímavosti prinášame v druhom článku s názvom Legendárna Trója – mesto mýtov.
