videní: 1.4K
Po cestách sa pohybujú rôzni účastníci premávky. Chodec, cyklista, motorkár, kolobežkár… A hlavne vodič. Sú lepší a horší vodiči. To je zrejmé. Aké sú vlastne tie správne kritériá na hodnotenie dobrého vodiča? Počet prejdených kilometrov? Počet kilometrov bez nehody? Alebo naopak, počet karambolov? Počet pokút, alebo dĺžka bez pokuty? Pocit bezpečia a pohody, keď ste spolujazdec? Áno, aj to sú správne kritéria. Otázka je však jasná. Prečo zaviníme nehodu, aj keď nám vravia dobrý vodič?
V tomto článku sa opriem o výsledok istého amerického pokusu, ktorý je síce starý polstoročie, avšak stále aktuálny. V ňom vedci skúmali účastníkov dopravných nehôd, ktorí sa mali sami ohodnotiť. Konkrétne svoje vodičské schopnosti. Väčšia časť respondentov sa hodnotila nadpriemerne. A paradoxne aj vtedy, ak nehodu spôsobili. Zaujímavý výsledok, nemyslíte? Za toto tvrdenie vraj však môže náš mozog, ktorý nás nabáda k takej odpovedi. A verte tomu, že rovnaké výsledky by sme našli aj u našich vodičov a vlastne asi všade na svete…
Ak by sme vzali do úvahy ešte jeden experiment, kde sa náhodne pýtali ľudí, ktorí sa dobre poznajú, otázku, kto je lepší vodič, takmer 90 % vodičov by ukázalo prstom na seba. Veľa respondentov by to potvrdilo tým, že majú lepší prehľad, viac predvídajú, dokážu napríklad okrem iného šoférovať a čumieť do mobilu a pod.
Pomaly sa tak dostávam k záveru. Prečo sa nehody stávajú aj tým vodičom, ktorí si myslia, že sú nadpriemerní? Jednoducho preto, lebo sa nadhodnocujú. A keď sa človek nadhodnocuje, pozornosť klesá. Sústredenosť tiež, presnejšie, človek si o sebe myslí viac než je a popri šoférovaní začne robiť “zakázané” veci, alebo šoféruje riskantnejšie. A práve to je jednou z najčastejších príčin dopravných nehôd a škodových udalostí na našich cestách! Pamätajte, cintorín je plný “skvelých” vodičov…
Zdroj: car from japan | topspeed.sk | topdesat
Článok vznikol v spolupráci s motoristickým portálom topspeed.sk
