videní: 1.3K
Dávne mesto Knossos, vzdialené asi štyri kilometre od severného pobrežia Kréty smerom do vnútrozemia, bolo centrom jednej z veľkých prehistorických egejských civilizácií. V jeho paláci vraj sídlil legendárny kráľ Minos s dcérou Ariadnou. Keď britský archeológ Sir Arthur Evans hľadal pre svoje objavy názov, rozhodol sa pre slovo „minojský“. Ním sa odvtedy označuje ľud, ktorý obýval okolie Knossu. Prinášame ďalší článok o mega stavbe z čias pred našim letopočtom. Začíname prvou časťou článku.
Prvá veľká egejská civilizácia dospela k vrcholu okolo roku 1 500 pred našim letopočtom na gréckom ostrove Kréta. Jej najpozoruhodnejším výtvorom je Knossos, nádherný komplex palácov, ktorý na začiatku 20. storočia odhalil a neskôr zrekonštruoval významný britských archeológ sir Arthur Evans.
Teraz už viete, že sa nachádzame v Grécku na ostrove Kréta, taktiež už viete, že ruku k dielu minojskej kultúry resp. jej odhaleniu významným spôsobom prispel práve Brit Evans. Pozrime sa teraz na Minojcov a ich pôvod trochu bližšie.
Minojci zrejme priplávali na Krétu okolo roku 7 000 pred našim letopočtom, pravdepodobne z Malej Ázie (z dnešného územia Turecka). Isté to však nie je. Nádhera minojských palácov – medzi ktoré patrili tie vo Faiste na juhu ostrova, v Mallii na severnom pobreží a v Kato Zakrose na východe – svedčí o bohatstve a zrejme aj o rozsiahlej moci Minovcov. Paláce neboli opevnené, a tak sa zdá, že túto civilizáciu nikto zvonku neohrozoval. Počet a veľkosť zásobární i sieť ciest dokazujú, akú dôležitú úlohu hral v živote Minojcov obchod. Knosske maľby, predovšetkým pozoruhodná freska atléta, ktorý pri nejakom záhadnom obrade skáče salto ponad šiju býka, realisticky spodobujú nebezpečné športy a rituály, ktorými sa obyvatelia mesta preslávili.
Koncom 3. tisícročia pred našim letopočtom Minojci vybudovali veľa skvelých palácov. Postupne sa všetky zničili, možno zemetrasením, ale na ich troskách vznikli nové. Pokračujeme druhou časťou článku.
