videní: 987
Pokračujeme druhou časťou článku o meste – Assisi, z ktorého pochádza svätý František, ten „najsvätejší zo svätých“. Po tom, čo sa pri kľačaní pred krucifixom Františkovi zdalo, že sa mu prihovára postava na kríži, vzal výzvu na opravu doslova.
Predal koňa a cennú látku, ktorá patrila jeho otcovi, a pokúsil sa odovzdať výťažok kňazovi v kostole San Damiano. Ten však peniaze odmietol, lebo sa nechcel zapliesť do situácie, ktorá by mu mohla spôsobiť rodinnú roztržku. Lenže František už bol rozhodnutý, že sa hmotných statkov zbaví, a nechal peniaze v kaplnke. Ďalšie štedré skutky priviedli napokon Františka pred verejný tribunál, ku ktorému dal podnet jeho otec. Budúci svätec sa tam zriekol dedičstva a všetkých pozemských statkov.
24-ročný František sa stal žobrákom. Jeho učenie, ktoré hlásalo chudobu, radosť a úctu k prírode, priťahovalo mnohých učeníkov. Prvý františkánsky rád Menších bratov založili v roku 1209. v roku 1212 vznikol rád klarisiek, ktorý pomenovali po jeho prvej abatiši Kláre z Assisi. „Chudobných klarisiek“ čoraz viac pribúdalo, a tak im assiský biskup ponúkol prístrešie v kostole San Damiano, kde k Františkovi prehovoril hlas boží a kde Klára prežila zvyšok života.
Dnes je San Damiano malý kláštor, z ktorého stále výrazne vyžaruje františkánske posolstvo jednoduchosti a radosti. Na oltári stojí kópia krucifixu, z ktorého vraj k Františkovi prehovoril Kristus. Originál je v bazilike sv. Kláry, ktorá vznikla v 13. storočí. Dosiaľ v nej môžeme vidieť jej „mumifikované“ telo. Do lesnej pustovne Carceri vytesanej v skalnatom svahu neďaleko hory Subasio, sa v prvých rokoch členovia Františkovho rádu uchyľovali k meditáciám. Jej skromné zariadenie svedčí o tom, aký striedmy život vyžadoval František od svojich stúpencov.
František zomrel 3. októbra v roku 1226 v Portuncule, skromnej kaplnke v lesoch na úbočí hory Subasio. 16 rokov bohoslužby spolu s laickými kazateľmi čiže bratmi, ktorí sa podľa jeho vzoru zriekli majetku a zasvätili život Bohu. Keď František pocítil, že sa blíži smrť, dal sa odniesť do pokojného ústrania kaplnky, „aby sa život tela skončil tam, kde sa začal život duše“.
