videní: 1.3K
Na vrchole jedného z pahorkov na Peloponéze sa zachovali trosky Mykén – zrejme najstaršieho gréckeho mesta a hradu kráľa Agamemnona, ktorý podľa Homéra bojoval v trójskej vojne. Pozrite sa spoločne s nami na to, čo čakalo na objaviteľa najskvostnejších kúskov Mykén – amatérskeho archeológa Schliemanna.
Šiesteho decembra v roku 1876 sa nemeckému amatérskemu archeológovi Heinrichovi Schliemannovi, ktorý často demonštroval svoje dobrodružné sklony, podaril jeden z najsenzačnejších nálezov v dejinách archeológie. V Mykénach Schliemann objavil prvý z piatich šachtových hrobov na mieste, ktoré je dnes známe ako „okruh hrobov A“. Pri vykopávkach objavili devätnásť kostier, obklopených zlatými šperkmi, bronzovými zbraňami, vykladaným zlatom a striebrom, zlatým brnením i zlatými a striebornými pohármi. Najväčší nález však Schliemanna čakal v hrobe číslo päť – nádherná zlatá maska. Označil ju za posmrtnú masku Agamemnonovu. Podľa gréckeho epika Homéra, ktorý tvoril asi v 8. storočí pred našim letopočtom, Agamemnon bol kráľom v Mykénach a vodcom gréckych vojsk na výprave proti Tróji. Schliemann okamžite telefonoval gréckemu kráľovi ohromujúcu správu: „Uvidel som Agamemnonovu tvár.“
Mykény su najstarším mesto pevninského Grécka. Z dávnejších čias pochádza len krétsky Knossos. S prvými vykopávkami sa začalo v 40. rokoch 19. storočia, ale najskvostnejšie objavy uskutočnil až Heinrich Schliemann v roku 1874. Schliemann bol presvedčený, že maska z tepaného zlata, čo objavil, je posmrtnou maskou kráľa Agamemnona, ktorý podľa Homérovho eposu Ilias vyplienil Tróju. Schliemann, od detstva výrazne ovplyvnený homérskymi eposmi, začal s vykopávkami v Tróji už v roku 1871.
Schliemann objavil veľké množstvo nádherne vyzdobených predmetov, ktoré svedčili o rozprávkovom bohatstve mykénskej aristokracie. A nález vyspelej architektúry podporil rozšírenú domnienku, že mykénsky vek bol jedným z vrcholných období starého Grécka.
Mykény, o ktorých Homer písal ako o dobre postavenom zlatom meste so širokými ulicami, spájali v sebe funkcie kráľovského paláca, domova pre kráľových poddaných a pohrebisko. Boli aj vyvýšenou pevnosťou, obklopenou mohutnými nedobytnými múrmi. Mykénčania ovládali veľkú časť Peloponézu. Kráľovský palác stál na samom vrchole pahorku a dominoval tak nad okolitými menšími budovami.
.jpg){kind=link}