videní: 1.8K
O pohybe litosferických dosiek ste už zrejme počuli. Ide o niekoľko kilometrov dlhé a niekoľko kilometrov hrubé dosky, ktoré sa pohybujú na tuhotekutom vonkajšom plášti Zeme. Dve z nich sa stretávajú v pásme Severnej Ameriky- vzniká zlom San Andreas. Je časovanou bombou?
Ako dve zle do seba zapadajúce ozubené kolesá tlačia tu na seba okraje severoamerickej dosky (na nej spočíva väčšina tohto kontinentu) a dosky pacifickej (na ktorej leží kalifornské pobrežie) – ani do seba nenarážajú čelne, ani do seba hladko nezapadajú. Dosky sa teda cez seba horizontálne posúvajú a nahromadená energia, ktorá vzniká pri ich trení, sa nemá kde vybiť. Výsledkom potom bývajú drobné záchvevy alebo aj väčšie zemetrasenia – to však záleží na mieste zlomu, kde energia vznikla.
Budúcnosť San Francisca závisí od stavieb. Musia byť navrhnuté tak, aby vydržali zemetrasenie a posuny zeme. Moderné mrakodrapy – ako je Transamerica Building v tvare pyramídy – majú stabilitu zvýšenú výstuhami. Mosty sa dnes stavajú zo špeciálneho železobetónu – kov totiž zmierni otras tým, že sa nezlomí, ale prehne.
V tzv. pohyblivých zónach, kde sa dosky posúvajú ponad seba pomerne hladko, sa nakopená energia uvoľňuje tisícimi drobnými otrasmi, ktoré sa dajú zaznamenať iba najcitlivejšími seizmografickými prístrojmi. Iné časti zlomu sa však zdanlivo nepohybujú vôbec – uviaznu v tzv. pevných zónach. Tam na seba dosky doliehajú tak tesne, že sa dlhé obdobie – aj niekoľko storočí – nepohnú nijakým smerom. Po celý čas sa tu však hromadí pod značným tlakom energia. Tá sa napokon prudko uvoľní a obe dosky sa pozdĺžne po pomknú. Dôsledkom tohto pohybu sú zvyčajne zemetrasenia, ktoré majú silu najmenej 7 stupňov Richterovej stupnice. Také bolo napríklad ničivé zemetrasenie, ktoré v roku 1906 postihlo San Francisco. Najväčšie zaznamenané zemetrasenie mali 8,6 stupňa. Najslabšie zemetrasenie, ktoré sa dá postrehnúť bez prístrojov, má zvyčajne hodnotu 2, zemetrasenia od 5 stupňov môžu spôsobiť škody. Pokračujeme treťou – záverečnou – časťou článku.
