videní: 1.9K
Pokračujeme druhou časťou článku o Galapágoch. Prinášame pohľad na päťtýždňový pobyt Charlesa Darwina, ktorý zmenil pohľad ľudstva. Pretvoril názor, kde bol v centre pozornosti kresťanského chápania Stvoriteľ, ktorý vykreoval svet v podobe ako ho poznáme. Kniha Darwina O vzniku druhov prirodzeným výberom prekopala dejiny.
Beagle, loď, ktorou Darwin cestoval, doplávala k ostrovom Galapágy, vzdialeným vyše tisíc kilometrov od juhoamerickej pevniny, v septembri v roku 1835. 19 ostrovov s okolitými skaliskami a lávovými ostrovčekmi je roztrúsených na ploche 59 500 kilometrov štvorcových. Darwina najprv zmiatlo, ako je možné, že na takých neprívetivých a izolovaných ostrovoch sa vôbec nejaký život usadil. Všimol si tiež, že väčšina miestnych živočíchov nežije nikde inde než na Galapágoch. Aj keď zároveň mali niektoré črty spoločné s druhmi, ktoré pozoroval na juhoamerickom kontinente, boli to teda miestne variácie.
Zvláštna bola aj skladba miestnych živočíchov. V čase Darwinovej návštevy žili na Galapágoch len dva druhy cicavcov – myši, o ktorých sa Darwin domnieval, že sa tam vyvinuli, a potkany, ktoré sa tam zrejme dostali na lodiach. V skutočnosti na ostrovoch žije sedem pôvodných druhov hlodavcov a dva druhy netopierov. Neboli tam nijaké obojživelníky, len množstvo plazov.
Darwin napokon dospel k záveru, že druhy, ktoré sa na ostrovoch vyskytujú, ako aj ich podobnosť s juhoamerickými živočíchmi, vyplývajú z toho, ako sa život na Galapágy dostal. Lávové ostrovy najprv kolonizovali rastliny – ich semená a výtrusy priniesol vietor a more. Len čo sa rastlinstvo stabilizovalo, šancu na to, aby sa uchytili ,dostali aj živočíchy. Všetky zvieratá na Galapágoch – okrem tých, ktoré sem doviezol človek – sa vyvinuli z náhodných „priekopníkov“. Lietajúce živočíchy – vtáky, netopiere a niektorý hmyz – sem prileteli z Južnej Ameriky, z čoho vyplýva ich podobnosť s druhmi, ktoré Darwin už poznal.
Všetky ostatné zvieratá sa vyvinuli z predkov, ktorí sem priplávali na kmeňoch a „pltiach“ z posplietaných rastlín. Tieto plavidlá vyvrhli rieky po povodniach až k ostrovom. Chúlostivé vajíčka žiab nemohli v slanej vode prežiť dlho, a aj keby sa azda na vegetácii či chaluhách dostali až na ostrovy, na suchých ostrovoch chýbala sladká voda, ktorú obojživelníky potrebujú. Naproti tomu vajíčka plazov majú tuhý obal, a tak bolo menej pravdepodobné, že sa poškodia, keď ich bude unášať prúd.
,_Punta_Pitt,_isla_de_San_Crist%C3%B3bal,_islas_Gal%C3%A1pagos,_Ecuador,_2015-07-24,_DD_11.JPG){kind=link}