videní: 2.0K
Na sever od rieky Kuiseb sa rozprestierajú štrkové pláne. Tie sa na západe končia v zradných vlnách Atlantiku – nie náhodou tieto prímorské časti púšte nazývajú pochmúrnym výrazom Pobrežie kostier: je to „miesto, kam lode i ľudia priplávajú zomrieť“. Pokračujeme druhou časťou článku o neobyčajnej púšti Namib.
Za rok na túto prímorskú púšť síce nespadne ani 25 milimetrov zrážok, ale vďaka nezvyčajnému zdroju vlahy – hmle tu žije veľa drobných živočíchov. Približne každý desiaty deň vanie nad studeným Benguelským prúdom teplý a vlhký atlantický vzduch, takže vzniká hustá nočná hmla. Táto hmla sa potom presunie nad pevninu, kde pobrežie a veľkú časť púšte zahalí do vlhkého mraku. Hmla poskytuje vlahu chrobákom termitom, osám, pavúkom a jašteričkám, pričom každý živočích je svojou schopnosťou získavať potrebnú vlahu príkladom úžasnej evolučne vynachádzavosti.
Keď sa biela hmla priblíži, chrobák múčiar z rodu Onymacris vylezie na náveternú stranu pobrežných dún a zaujme veľmi ťažkopádnu pozíciu – chrbtom proti vetru balansuje s vysoko zdvihnutým zadočkom a s hlavou dolu medzi nohami. Nápory vetra ženú na chrobáka hmlu, tá sa mu zráža na chrbte, odkiaľ potom voda steká do smädných úst. Chrobáky Coccotrypes dactyliperda si, naopak, vyhrabávajú v piesku vodorovné ryhy, a to kolmo na smer vetra. Vodná para sa takto zráža na jednotlivých zrnkách piesku, ktoré chrobáky oblizujú. Hmyz hľadá v dunách aj organické zvyšky, ktoré obsahujú vodu.
Jašteričky získavajú tekutiny z drobného hmyzu a úplnú hostinu pre ne predstavujú hlavne smrtníky a chrobáky Coccotrypes dactyliperda. Nočný gekón má navyše aj mimoriadne dlhý a pohyblivý jazyk, ktorým si oblizuje vlahu z vlastných očí a dopĺňa si tak tekutiny. Jeho najväčším nepriateľom je Zmija rohatá, ktorá sa pohybuje nabok a na dunách necháva po sebe rovnobežné stopy v uhle 45 stupňov k smeru vlastného pohybu. Tento plaz loví tak, že sa zahrabe do piesku, až mu trčia z neho len oči, ktorými na dune pátra po nič netušiacej obeti. Jašteričky, ktoré sa odvážia priveľmi blízko, zmija uštipne a napchá si ich do pažeráka. Pre väčšie zvieratá je adaptácia v púšti pochopiteľne náročnejšia.
