videní: 1.6K
Päťtýždňový pobyt Charlesa Darwina na tomto odľahlom pacifickom súostroví úplne zmenil ľudské poznanie sveta, pretože priniesol riešenie kľúčového problému biológie – otázky vzniku a vývoja druhov. Prinášame ďalší dvojdielny článok o čarovnej matke Zem. Pohodlne sa usaďte a vyrazte s nami na cestu po Galapágoch z trochu iného pohľadu.
Odľahlé ostrovy v Tichom oceáne sa spájajú s menom Charlesa Darwina a s pojmom evolúcia. Darwin pritom prežil na Galapágoch iba päť týždňov – týmto pobytom však vyvrcholila jeho plavba pozdĺž pobrežia Južnej Ameriky, počas ktorej pobudol istý čas aj na pevnine a overoval si pravdivosť svojej teórie evolúcie. 20 rokov skúmal zápisky o pozorovaniach, ktoré na ostrovoch vykonal, kým naplno pochopil, že práve tých päť týždňov mu ponúka kľúč k pochopeniu evolúcie a že oným mechanizmom je prirodzený výber. Keď sa Darwin roku 1831 nalodil na britskú loď Beagle ako prírodovedec výpravy, vládol v kresťanskom svete názor, že planétu Zem a všetko na nej stvoril Boh v podstate v súčasnej podobe. Vydaním diela O vzniku druhov prirodzeným výberom v roku 1859 Darwin tento názor vyvrátil.
V priebehu plavby lode Beagle mal Darwin možnosť študovať rôzne typy krajiny a nesmiernu rozmanitosť rastlín, cicavcov a vtákov. Na rozdiel od mnohých vedcov mal svoje pozorovania z prvej ruky a nemusel sa spoliehať na knihy a múzejné exponáty. Po prvých troch rokoch plavby nadobudol presvedčenie, že druhy nie sú stále rovnaké, ale postupom času sa menia. Prvým významným dôkazom na podporu tejto teórie boli fosílie, z ktorých bolo jasné, že niektoré živočíchy už vymreli. Darwin sa nemohol zmieriť s tým, že ich Stvoriteľ „vyhubil“, keď už svoju úlohu splnili, a nahradil ich vyššími bytosťami, medzi ktorými bol najvyšším tvorom človek. Na svojej ceste totiž vykopal mnoho fosílnych pozostatkov a kostí, a tak sa presvedčil, že teraz vidí okolo seba živočíchy podobné, ale menšie. Pokračujeme druhou časťou článku.