videní: 5.6K
Skazu ostrova Krakatau po výbuchu rovnomennej sopky, o ktorej sa ľudia domnievali, že je vyhasnutá, sprevádzala azda najhlasitejšia explózia, akú kedy zaznamenali. Výbuch vyvolal aj obrovskú prívalovú vlnu tsunami, ktorá na pobreží spôsobila ešte väčšiu pohromu a zahubila desaťtisíce ľudí. Pozrite sa spoločne s nami na tento viac ako zaujímavý ostrov.
Výbuch sopky na ostrove Krakatau 27. augusta v roku 1883 bol zrejme najväčší v ľudskej histórii. Erupcia zničila 300 dedín, zahynulo 36 000 ľudí. Domy sa rozpadali ešte aj v diaľke 160 kilometrov. Burácanie sopky bolo počuť do vzdialenosti 4800 kilometrov. Nárazová vlna obletela v atmosfére sedemkrát okolo Zeme a ešte mnoho dní po výbuchu plávali na morskej hladine vraky lodí a ľudské telá.
Na začiatku roku 1883 bol Krakatau (nazývaný aj Krakatoa) pokojným ostrovom vulkanického pôvodu v Sundskom prielive medzi Jávou a Sumatrou v Holandskej Východnej Indii (teda dnešnej Indonézii). Máloktorého obyvateľa znepokojoval 820 metrov vysoký kopec, ktorý ostrovu dominoval. Od erupcie, ktorú zaznamenali v roku 1680, neprejavovala sopka nijaké známky činnosti a mnohí sa domnievali, že vyhasla. Pravda, 20. mája 1883 sa kužeľ sopky náhle zobudil a začal vysoko do vzduchu chrliť horúci popol. Tento počiatočný výbuch čoskoro odznel a niekoľko erupcií v priebehu leta malo menší rozsah. Miestni ľudia sa však väčšinou ani teraz neznepokojovali – na ostrovoch boli takéto otrasy bežné. V auguste sa však z hĺbky zeme začali ozývať hrozivé zvuky.
26. augusta o 13:00h otriasol ostrovom ohlušujúci výbuch. O hodine neskôr už oblak čierneho popola dosahoval výšku 27 kilometrov. Mnohí ostrovania vyplávali na more. Istý Angličan, ktorý práve takto unikol záhube, o tom napísal: „Úbohí domorodci si mysleli, že nastal koniec sveta. Tisli sa k sebe ako ovce a ich nárek ešte celý hrôzostrašný výjav umocňoval“. To najhoršie však prišlo na druhý deň ráno. Pokračujeme druhou časťou článku s názvom katastrofa ostrova Krakatau.
