videní: 2.3K
Pozdĺž juhozápadného brehu Afriky sa ako svetlá stuha vinie neprívetivá pustá krajina – púšť Namib. Nie je to však obyčajná púšť, kde nemilosrdné slnko rozpaľuje piesok, pretože približne každých desať dní sa od mora privalí nepreniknuteľná hmla a všetko zahalí. Prinášame ďalší článok z edície matka Zem, kde si povieme čo to o púšti Namib, ktorá zaujímavosťami priam oplýva. Poďme na prvú časť článku.
Nad pustými pláňami veľkej púšte Namib vanú od mora chladné vetry. V 50. rokoch minulého storočia zapôsobili príznačné, hmlami zahalené piesočné duny na švédskeho cestovateľa Charlesa Anderssona takto: „Na celom svete by sa sotva našiel diabolskejší kraj. Keď som prvý raz uvidel túto desivú pustatinu, striasol som sa a takmer som sa bál. Než vyhnanstvo v takejto krajine, to hádam radšej zomrieť“.
Táto zvláštna hmlistá končina patrí medzi najstaršie a najsuchšie púšte sveta. Tiahne sa 2 100 kilometrov pozdĺž atlantického pobrežia Namíbie – od angolskej hranice na severe až po rieku Orange na juhu. Na niektorých miestach je široká 160 kilometrov, na iných necelých 10.
Rieka Kuiseb, ktorá sa do Atlantiku vlieva v zálive Walvis, rozdeľuje púšť Namib na dve časti. Na juhu sa rozkladá nekonečné more piesku a v ňom sa v pravidelných pásoch striedajú sčerené duny s priekopami, ktoré vhodne nazvali ulice. Staré štrkové terasy pod dunami skrývajú poklad – najväčšie nálezisko diamantov na svete.
Duny vznikli asi pred miliónom rokov. Dovtedy rieka Orange z oblasti dnešného mesta Kimberley odnášala do mora vo svojich kalných vodách drahokamy a štrk. Štrk klesol na dno mora a ľahšie trblietavé diamanty unášali príbrežné morské prúdy na sever, kde ich ukladali pozdĺž namíbijského pobrežia. Napokon ich zakrylo bahno, piesok a štrk z nánosov rieky Orange.
Na podmienky v púšti namib sa adaptovalo veľa živočíchov. Môžeme spomenúť Chrobáka smrtníka či Zmiju rohatú. Pokračujeme druhou časťou článku.
