videní: 2.2K
Prinášame prvý článok z edície Naša Zem. A nezačneme ležérne, ale rovno sa pozrieme na alpský štít štítov – teda najvyšší vrch Álp – Mont Blanc. Mohutné Alpy zasahujú až do ôsmych štátov. V srdci tohto úchvatného pohoria sa v období, keď sa zemské kôra pod vlastnou nesmiernou váhou vrásnila, ale aj prepadávala, uzrel svetlo sveta masív Mont Blancu, najvyššieho vrchu Európy. Pohodlne sa usaďte a prečítajte si niekoľko zaujímavostí (nielen) o tomto štíte.
Zasnežené štíty sa lesknú na slnku a orly sa nechávajú vznášať teplými vzdušnými prúdmi stúpajúcimi z údolí a pátrajú na úbočiach po koristi. To sú Alpy, pohorie, ktoré vyzerá na mape Európy ako chrbtová kosť spiaceho predhistorického jaštera.
Na dĺžku merajú Alpy asi 1200 kilometrov, najširšie (vyše 260 kilometrov) sú medzi talianskou Veronou a Garmisch-Partenkirchenom v Nemecku. Dvíhajú sa od Stredozemného mora neďaleko francúzskeho mesta Nice. Potom sa mierne stáčajú a zahŕňajú Monako, časť Švajčiarska, Lichtenštajnska, Talianska, Slovinska a Nemecka, prejdú do Rakúska a zaniknú v Podunajskej nížine.
Alpy vznikli asi pred 40 až 67 miliónmi rokov. Vtedy sa s nepredstaviteľnou silou stretli dve litosferické dosky – euroázijská a africká. Obrovské tlaky spôsobili, že sa zemská kôra začala vrásniť a prehýbať. Horniny, ktoré dovtedy ležali hlboko pod povrchom, sa vytlačili nahor a vytvorilo sa z nich pohorie.
Dnes však vyzerajú Alpské štíty celkom inak, ako tomu bolo v čase ich vzniku. Alpské horniny sú väčšinou sedimentárne, preto na okrajoch relatívne mäkký pieskovec a vápenec rýchlo zvetrávali a podliehali erózii. Chrbticu pohoria však tvoria oveľa tvrdšie vyvreté a metamorfované horniny, a tak práve vďaka rýchlejšej erózii mäkších hornín vystupujú žuly Mont Blancu, Matterhornu a ďalších štítov majestátne a rozoklane. Vzhľad Álp ovplyvnila aj doba ľadová, ktorá sa skončila pred asi 10 000 rokmi. Ľadovce vyhĺbili na úbočiach údolia, a keď ustúpili, nechali za sebou ojedinelý kolorit krajiny. Pokračujeme druhou časťou článku.
