videní: 1.3K
Spleť krivolakých chodieb a trblietavé sály s úchvatnými vápencovými útvarmi vytvorili pod zemou zakliaty rozprávkový svet. Prinášame ďalší zo série článkov venovanej našej planéte Zem.
V roku 1971 sa podaril skupine speleológov v tiesňave Frasassi neďaleko talianskeho mesta Ancona jeden z najfantastickejších jaskyniarskych objavov storočia. Našli totiž úžasnú spleť podzemných jaskýň a chodieb, ktoré sa vinú pod Apeninami v dĺžke 13 kilometrov. Jaskyniari si v zložitej spleti jaskýň svietili len baterkami, po kolená sa brodili v čírych hlbočinách, šmýkali sa v blate a fascinovane sa pozerali na stalagmity, ktoré sa vypínali okolo nich ako les krištáľových stĺpov. Keď zašli hlbšie do chladu a vlhka rozsiahleho jaskynného systému, objavovali sa im pred očami aj obrovské piliere, akoby z mramoru, a jemne riasené kamenné záclony, priesvitné takmer ako ľad. Nádhera, v ktorej sa ocitli, vznikla pôsobením vrchnej erózie v priebehu vyše milióna rokov. Tiesňava Frasassi sa vinie medzi príkrymi skalnými stenami celé tri kilometre – vyhĺbil ju prudký prúd rieky Sentino, ktorá tečie z Apenín severovýchodne a vlieva sa do Jadranu. V strmých vápencových stenách tiesňavy je množstvo vstupov do jaskýň. V jednej z nich – v Il Sanctuaria della Grotta, Jaskynnej svätyni – je kaplnka Santa Maria del Frasassi z 11. storočia a kostol v tvare osemuholníka, ktorý dal v roku 1828 postaviť pápež Lev XII. Ale až keď sa podarilo objaviť rozprávkový podzemný svet, ktorý sa dnes nazýva Frasasské jaskyne, toto miesto pri Ancone sa stalo známym aj mimo Talianska.
Kopce okolo tiesňavy sú typické pre krasové oblasti. Termínom kras geológovia označujú vápencovú krajinu, ktorá vznikla tak, že vrchná erózia a mierne kyslý dážď pôsobili na rozpustný vápenec. Medzi typické krasové javy patria prepojené jaskyne, závrty, ponorné rieky, meandrujúce podzemné toky a kvapľová výzdoba. Pokračujeme druhou časťou článku s názvom Kvaple vo Frasassi, ktorá bude zároveň časťou záverečnou.
