videní: 2.0K
Pokračujeme záverečnou treťou časťou článku s názvom Starý ako Matuzalem. Ako sme si povedali aj v druhej časti, „redaktori“ Biblie napriek vypusteniu Enochovej knihy na ňu v rámci Biblie zanechali dosť viditeľný odkaz. Kapitola, kde sa hovorí o „pletkách“ Synov Božích s ľudskými dcérami, taktiež hovorí o tom, ako Hospodinovi došla s pozemšťanmi trpezlivosť.
„Nebudem sa predsa s ľuďmi rozčuľovať večne, veď sú to len smrteľné bytosti. Od teraz nech sa dožívajú najviac 120 rokov!“ (1. Mojžiš, 6:3)
Toto číslo je zaujímavé hneď z niekoľkých dôvodov. Väčšina gerontológov sa zhoduje na tom, že na takýto vek je náš organizmus skutočne naprogramovaný. Mohli by sme sa 120 rokov bez problémov dožívať (a to aj bez nutnosti úprav genetických informácií), ak by sme vedeli dokonale využiť jeho potenciál.
Najstarší obyvatelia našej planéty, u ktorých vieme vek bezpečne potvrdiť, zomreli práve vo veku okolo 120 rokov. Napríklad Francúzka Jeanne Calmetová zomrela v roku 1997 vo veku 120 rokov, a Japonec Šigečio Izumi opustil tento svet v roku 1986 taktiež vo veku 120 rokov. Najstarší žijúci ľudia sa môžu pýšiť veku okolo 115 rokov.
To je taktiež dôvod, prečo sa účastníci futurologickej konferencie v San Franciscu – usporadúvanej rešpektovanou organizáciou World Future Society v roku 2003 – zhodli na tom, že zreteľný trend predlžovania ľudského veku speje práve ku hranici 120 rokov. Gerontológ Thomas Perls z Bostonskej univerzity povedal: „Ľudské telo nie je stavané na to, aby mohlo žiť viac ako 120 rokov. Aj keď budú žiť zdravšie a podarí sa nájsť spôsob liečby smrteľných ochorení, dôjde u nich po tak dlhej dobe k zlyhaniu dôležitých orgánov. Akékoľvek ďalšie predlžovanie veku by vyžadovalo zmeny v genóme“.
Inými slovami, človek je naprogramovaný presne tak, ako to hovorí 6. kapitola knihy Genesis. V jedenástej kapitole knihy Genesis pomaly ale isto vidíme, že to s dlhovekosťou išlo dolu a dolu. V ďalších generáciách následne postupne klesal aj vek, kedy biblické postavy splodili svojich synov.
