videní: 1.8K
Pokračujeme druhou časťou článku o Noeho akcii. Ako už pravdepodobne tušíte, ide skôr o novodobý názov pre Noemovu archu. O tom, aká bola dlhá, široká a vysoká, sme si povedali v rámci prvej časti. Ale nie len to je to zvláštne. Poďme však pekne po poriadku.
V dobe, keď mali podľa dnešných lodných historikov existovať len malé a otvorené plavidlá zdržiavajúce sa výhradne pri pobreží, sa tu s nečakane samozrejmou ľahkosťou hovorí o troch vodotesných palubách, napriek tomu, že teoreticky pojem „paluba“ nemal mať pre vtedajších ľudí žiadny význam. Neznámy konštruktér myslel aj na to, aby vo vnútri nebola tma a navrhuje akýsi svetlík, ktorý kryje takmer pol metra silný poklop. Loď je zjavne pripravovaná na dažďovú „nepohodu“.
Mohlo ísť o požiadavku vtedajších bezpečnostných technikov z posádky takzvaných anjelov, synov nebies? Ospravedlňujeme sa za mierne uletenú básnickú otázku. Pokračujeme.
Tým lodných konštruktérov vedený S. W. Hongom pred časom uskutočnil výpočty stability a pevnosti archy, ktoré následne overil na modeli v mierke 1 ku 50. Tvrdí, že biblické plavidlo spĺňalo všetky požiadavky na modernú osobnú loď, a naviac bolo schopné odolávať vlnám vysokým až 30 metrov. V podstate by to nemalo prekvapiť, pretože pomer dĺžky a šírky 6 ku 1 zodpovedá dnešnému štandardu. Logickým je aj „oklejovanie“, teda potiahnutie obšívky trupu dechtom, aby bol dokonale vodotesný. Divné je len to, že tieto znalosti mal národ pastierov putujúcich po púšti.
Ďalšia nejasnosť je termín „drevo gófer“ alebo „góferové drevo“. Slovo „gófer“ sa v žiadnom inom texte nevyskytuje, a tak bádatelia len špekulujú, čo to znamená. Mohol by to byť nejaký druh dubu alebo cyprusu, teda materiál v starovekom lodnom „priemysle“ bežne používaný. Prečo ale ten podivný názov? Taktiež by to mohlo byť drevo nejakým spôsobom upravené či spracované, napríklad vrstvené. Alebo je to možno úplne niečo iné a výraz „góferové drevo“ neznámy autor použil len preto, že vo svojom slovníku nemal vhodný termín. Pri lodi, ktorá sa natoľko vymyká konštruktérskym zvyklostiam biblickej doby, by nás to vlastne ani neprekvapilo.
Naši pravidelný čitatelia už z predošlých článkov vedia, že Noe bol synom Lámecha a že bytosť Enochom označovaná ako Boj sa rozhodla práve jeho pred potopou varovať a pomôcť mu, aby ju ako jediný človek prežil. Prečo tá protekcia? Odpoveď ponúkli kumránske zvitky, ktoré boli objavené v roku 1947. tie naznačili, že Noe v skutočnosti nemusel byť syn svojho domnelého otca. Jeho otcom mohol byť aj niektorý zo Synov nebies. O tom však nabudúce.
