videní: 1.6K
Pokračujeme druhou časťou článku s názvom Noe ako vnuk nebies. Lámech, otec Noeho, hneď po narodení začal pochybovať o svojom otcovstve. Noe bol po narodení až príliš krásne dieťa. Lámechovi sa to od začiatku nezdalo. O svojej vizáži pravdepodobne nemal vysokú mienku. Ako sa píše v kumránskych zvitkoch, hneď aj vedel, koho za otca označiť.
Po tom, čo Lámech spolu so svojim otcom – Matuzalemom, navštívil Enocha, teda muža, ktorý „chodil s Bohom“. Účelom cesty bolo zistiť, či Lámechova žena bola neverná. Čo však už vieme z predošlých článkov, ktoré sme vám priniesli, je, že domnelý Boh zariadil, aby dieťa, ktoré sa Lámechovi narodí, prežilo potopu.
To vrhá nové svetlo na otázku z našich predošlých článkov, prečo šéf anjelov vystupujúci ako Boh vedel, že sa Enochovi narodí pravnuk, ktorý je predurčený k prežitiu globálnej katastrofy, ale nepozná jeho meno. A prečo sa na začiatku etiopského Enocha (o ktorom sme už taktiež písali samostatný článok) hovorí, že informácie o blížiacej sa pohrome nie sú určené pre súčasnú generáciu, ale až pre tie ďalšie.
Prichádzajúci vedeli, že pohroma príde, nech ju už úmyselne spôsobili, nechcene zavinili, alebo len jednoducho predvídali. V každom prípade nejakým spôsobom pripravili zrodenie človeka predurčeného pre svet, ktorý vznikne na troskách toho starého – praotca nového ľudstva. Bat-Enóš hovorila pravdu prinajmenšom v tom zmysle, že Noemovým otcom nebol žiadny zo vzbúrených anjelov. To by ani nedávalo zmysel, pretože najvyšší veliteľ sa rozhodol vyhubiť všetkých ich potomkov. Ale to ešte stále neznamená, že bol otcom Lámech. Možno ním bol niektorý z verných. Alebo sám šéf anjelov, ten, ktorý sa vydával za Boha.
Alebo išlo o akýsi spôsob umelého oplodnenia? Nech je to už akokoľvek, ešte len uvidíme, že „anjeli“ sa v roli inseminátorov pozemšťaniek ocitali často a pravdepodobne aj veľmi radi. Isté je len to, že Hospodin neskôr taktiež (vtedy podľa Biblie) už dospelému Noemovi povedal: „Lebo ja uvediem potopu vôd na zem, aby som vyhubil spod neba každé telo, ktoré má v sebe dych života. Všetko, čo je na zemi, musí zhynúť. Ja však ustanovím svoju zmluvu s tebou a do korábu vojdeš ty a s tebou tvoji synovia, tvoja žena a ženy tvojich synov. Zo všetkých živočíchov, z každého tela, vovedieš do korábu po páre, aby si ich pri sebe zachoval nažive;…“ (1. Mojžišova, 6:17-19)
