videní: 6.3K
„Zjavilo sa sedem mužov v hodvábnych odevoch, ktoré sa podobali gréckym tógam, a v žiarivých topánkach. Rovnako stavali na obdiv brnenie a pod týmto brnením bolo vidieť honosnú purpurovú bielizeň mimoriadnej krásy. Zdalo sa, že dvaja z nich majú vyššie postavenie než ostatní. Ten, ktorý vyzeral na veliteľa, mal tvár tmavočervenej farby. Prehlásili, že majú 40 rokov, ale žiaden z nich nevyzeral na viac ako 30.“ Pokračujeme druhou časťou článku.
Ako sme v úvode uviedli, tak popísal svoje zjavenie z 13. augusta 1491 Facius Cardan, otec matematika a fyzika Jeroma Cardana, ktorého meno ostalo dodnes zachované v označení kardanového závesu či kardanového hriadeľa súčasných automobilov. Bytosti odeté svetlom však ľudia popisovali už v skorších dobách. Okrem zmienok v Biblii ich nájdeme taktiež v mytológii pri zápiskoch amerických indiánov a ďalších prírodných národov. Už na pravekých skalných kresbách niekoľkých kontinentov je možné pozorovať ľudské postavy, ktoré majú akési výnimočné postavenie a okolo ich tela je znázornený kruh zo svetelných lúčov.
Aktivitu však tieto bytosti prejavovali aj v dobách omnoho skorších. Ak by išlo o jediný príklad, mohli by sme jednoducho mávnuť rukou. Lenže zmieňuje sa o nich niekoľko učencov ako napríklad Roger Bacon či Cyrano z Bergeracu, vzdelaní rabíni, ako napríklad pražský rabbi Löwe, a taktiež aj arabskí myslitelia. Veda tej doby ich považovala za samozrejmosť a mnohí učenci sa pokúšali prísť so svetelnými démonmi do styku, medzi nimi napríklad aj anglický alchymista John Dee, pôsobiaci na pražskom dvore Rudolfa II. Rôzne tajné spoločenstvá sa považovali (alebo sa aspoň vydávali) za ochrancov znalostí, ktoré im bolo týmito tvormi sprostredkované. Nie nadarmo si slobodomurári občas hovorili Synovia svetla. Isaac Newton prehlásil, že „stojí na ramenách obrov“, a je známe, že záujem o tajné učenia a mysticizmus mu rozhodne nebol cudzí. Nedá sa preto tak úplne vylúčiť, že onými obrami nemyslel svojich učených predchodcov (ako to býva často interpretované), ale niekoho omnoho úctyhodnejšieho. Je to o to pravdepodobnejšie, že Newton prehnanou úctou voči svojim kolegom určite netrpel, skôr naopak. Pokračujeme treťou časťou článku.
