videní: 1.4K
Prečo nebola kniha Enoch zaradená zhotoviteľmi Biblie ako jedna z jej súčastí? Kto rozhodol, že je Enochova kniha nevhodná ba dokonca jej šírenie môže byť škodlivé? Jej obsah – pochopiteľne – mohol ostať skrytý z viacerých dôvodov. Podľa niektorých bádateľov ide aj tak len o zlomok patriaci do väčšieho celku – knihy Noe, ktorý hovorí celý, neskôr rabínskou a kňazskou cenzúrou nedotknutý príbeh potopy sveta a podivných božských intervencií, ktoré sa behom nej odohrávali. Pokračujeme druhou časťou článku.
Čo môže byť v Knihe Enocha (prípadne aj v ďalších nenájdených apokryfoch) zlé? Prinajmenšom jeden z dôvodov vidíme hneď na prvú. Biblia jednoznačne hovorí, že Boh je len jeden. Je všemocný, viac-menej občas používa svoje nástroje ako entity známe najčastejšie pod označením anjel – obvykle ako akýchsi poslov či zvestovateľov svojich rozhodnutí. Neskôr uvidíme, že nie je anjel ako anjel a že ich existuje niekoľko kategórií, z ktorých niektoré majú od detičiek s krídlami v bielom rúchu umiestnené v kostoloch, dosť ďaleko.
Už v tom začína rozpor: prečo by Boh, ktorý obyčajným slovom stvoril nebo, Zem a všetko živé, potreboval poslov, už z princípu určite pomalších a menej spoľahlivých ako Jeho myšlienka sama o sebe? Väčšina teológov preto anjelov považuje za obyčajný nástroj Božej vôle bez nejakej vlastnej individuality, niečo ako informačné súbory putujúce v počítačovej sieti, čomu samozrejme odporuje skutočnosť, že niektoré z nich majú v Biblii aj mená – ako napríklad Gabriel či Michael. Biblické bádatelia tak majú už niekoľko tisíc rokov o čom premýšľať, viac-menej väčšina veriacich s tým stále ešte nemusí mať problém: pokiaľ sa Boh vo svojej nekonečnej múdrosti rozhodol používať anjelov, je to len Jeho vec. Avšak aj v samotnej Biblii sa objavujú pasáže, ktoré skrývajúc a do určitej miery zmätene hovoria niečo iné. Pokračujeme treťou časťou článku s názvom Vypustené časti Biblie.
