videní: 7.0K
Pokračujeme druhou časťou článku o ruských protitankových psoch. O tom, ako boli vyzbrojené, koľko kilogramov mín dokázali uniesť aj to, akým spôsobom boli cvičené, sme si povedali v prvej časti článku. Z pôvodných 30 psov dokázali splniť svoju úlohu, teda spôsobiť výbuch pod nemeckým tankom, iba 4 z nich. Efektivita teda nebola na mieste.
Taktiež je otázkou, koľko škody tieto psy v skutočnosti dokázali napáchať. 6 z nich s istotou zabilo pri návrate sovietskych vojakov a 3 psy stihli Nemci včas zneškodniť. Ďalšou chybou bolo, že zvieratá boli vycvičené na sovietskych tankoch s naftovým motorom, a nie na nemeckých s benzínovým. Tým pádom ich lákal skôr známy zápach ruských tankov, takže predstavovali ešte väčšie nebezpečenstvo pre vlastné vojsko.
Napriek všetkým popísaným komplikáciám sa program dočkal istého úspechu. V ukrajinskom meste Hluchiv šesť psov vyradilo z činnosti päť nemeckých tankov a pri Stalingrade ich tieto šelmy zničili 13. Rovnaký úspech sa dosiahol v bitke pri Kurskom oblúku, kde 14 psov vyradilo z boja 12 nemeckých tankov, ktoré útočili na sovietsku líniu. Akonáhle Nemci sovietsku taktiku protitankových psov pochopili, prijali mimoriadne opatrenie, ako k nim pristupovať. Všetci nemeckí vojaci dostali pokyn zabiť každého psa, ktorého uvidia, aj keby sa priami nezapojil do boja.
Ako sa zdá, v roku 1942 Rusi o tento plán stratili záujem. Od tej doby cvičili psov predovšetkým vo veci pátrania po mínach a taktiež ako kuriérov a nosičov. Napriek tomu však vo výcviku protitankových psov pokračovali a to až do roku 1996.
Spornou ostáva otázka, ako boli psy ako protitanková zbraň účinné. Sovietske orgány tvrdili, že poškodili alebo zničili 300 nemeckých tankov, ale dnešní historici – vrátane tých ruských – to považujú za propagandu. Nejaký ten úspech určite mali, avšak skutočnosť, že od tejto taktiky upustili, dáva najavo, že účinok bol prinajlepšom bezvýznamný. Rusi sa nebáli psov použiť aj za iných nebezpečných okolností, ale o tom možno nabudúce.
Zdroj: History | Wiki | topdesat
