videní: 6.1K
Pokračujeme štvrtou časťou článku s názvom Dunkerque a 2. svetová vojna. V rámci štvrtej časti sa spoločne pozrieme na evakuačný plán Gorta v čase, keď stratil aj posledné zvyšky nádeje na obrat situácie.
Keď kategoricky odmietol uvažovať o inej možnosti než o ústupe, Weygand bol nútený sa svojho plánu vzdať. Či bol úspešný, je sporné. Isté však je, že nedostal príležitosť ho vyskúšať.
Gortove rozhodnutie odstúpiť primälo Britov v roku 1940 narýchlo vymyslieť plán evakuácie z Dunkerquu, ktorý vošiel do pamäti pod označením operácia Dynamo. Dňa 26. mája odplávali prví britskí vojaci z Dunkerquu domov. Ironside bol zo situácie zúfalý. Obvinil francúzske vrchné velenie z neschopnosti a mal za to, že Británia bude rada, keď so šťastím zachráni viac ako 30 tisíc vojakov.
Tí čakali na plážach a počítali s tým, že nemecké tanky a pechota budú postupovať smer Dunkerque. Niet pochýb, že ak by sa tak stalo, Nemci by boli prístav dobyli a väčšina britskej armády by padla do zajatia. Očakávaný pozemný útok však neprichádzal. Nemecké tanky a vojaci sa držali bokom a namiesto nich prevzalo iniciatívu letectvo. Jeho úsilie však do značnej miery brzdilo počasie. Bola hmla a spolu so zlou viditeľnosťou a hrdinstvom príslušníkov britského Kráľovského letectva bol útok spomalený. Na obranu Dunkerquu absolvovali britskí piloti takmer tritisíc letov a do 4. júna evakuovali úspešne takmer 337 000 vojakov, z toho 110 000 francúzskych.
Väčšinu ozbrojených síl prepravilo kráľovské námorníctvo, ale pri záchrane vojakov pomáhali taktiež stovky malých lodí z Británie. Vzhľadom k nemeckej presile, prekážkam a chabým vyhliadkam to bol úžasný úspech. Miesto katastrofy dokonca môžeme hovoriť o triumfe.
Ako rozhodujúca nemecká chyba sa nepochybne ukázalo to, že na Dunkerque nezaútočili tanky a pechota. Ak by spojenecké vojská napadli, ťažko povedať, ako by sa dokázala zachrániť viac než hŕstka vojakov. Pokračujeme piatou časťou článku.
