videní: 1.2K
Prinášame pokračovanie článku o živote Herschela Grynszpana, nemecko-poľského príležitostného robotníka židovského pôvodu, ktorý v roku 1938 zastrelil pred nemeckým veľvyslanectvom v Paríži Ernsta vom Ratha.
Grynszpan bol vzatý do väzby vo väznici pre mladistvých vo Fresnes v Paríži a tam zostal až do júna 1940, teda do času, kedy bolo francúzske hlavné mesto obsadené Nemcami. Francúzske úrady následne Herschla spolu s ďalšími väzňami poslali na juh Francúzska, ale na vlak, ktorý ich prevážal, zaútočilo nemecké lietadlo a v tom zmätku sa Grynszpanovi podarilo ujsť.
Zvláštne je, že sa prihlásil dvom francúzskym väzniciam. Tá v Toulouse ho odmietla, druhá v Bourges, ho prijala. Dňa 18. júla 1940 bol prevezený do Nemecka. Od tej chvíle je jeho osud už len predmetom špekulácií. Po krátkom čase po skončení vojny jeden z jeho obhajcov tvrdil, že mu Nemci po prevoze z Bourges do Nemecka v roku 1940 sťali hlavu. Toto tvrdenie nie je podložené žiadnym dôkazom a je v priamom rozpore s nacistickými archívmi.
Akonáhle sa dostal nacistom do rúk, počítali, že z neho urobia hlavného „svedka“ v pompéznom „súdnom procese“, čím chceli svetu dokázať, že existuje rozsiahle židovské sprisahanie a to nesie celú zodpovednosť za vojnu. Pripravili si svedkov obžaloby, ktorí mali pred súdom vypovedať, a veľký zväzok „spisov“.
Zaznamenaná bola dokonca Grynszpanova obhajoba. Tvrdil, že bol s vom Rathom homosexuálni milenci a že ho nezabil z politických dôvodov, ale išlo o zločin z vášne. Bola to takmer určite lož, ale pomohla zamiešať karty a proces naťahovať.
V roku 1952 o Grynszpanovi uverejnil dva články Michael Soltikow. Napísal v nich, že bol homosexuál a k vražde mal sexuálne a nie politické dôvody. Roku 1957 historik Helmut Heiber v pojednávaní o Grynszpanovi tvrdil, že je doposiaľ nažive a býva pod falošným menom v Paríži. Tento výrok prevzal redaktor istého newyorského denníka a vydával ho za pravdu. Neskôr si to však rozmyslel a uviedol, že Grynszpanova smrť ostáva záhadou. Pokračujeme štvrtou časťou článku.
