videní: 1.2K
Prinášame záverečnú časť mini série s názvom Pearl Harbor s podtitulom Epilóg. Roosevelt nemohol tušiť, že Hitler, v tej dobe už fokusovaný na Sovietsky zväz, urobí tú chybu, že po Pearl Harbor vyhlási vojnu Spojeným štátom.
Nemecko mohlo v tomto spore zostať neutrálne, Amerika by totiž musela sústrediť všetky prostriedky čisto na vojnu v Tichomorí a úloha oslobodiť Európu by bola omnoho ťažšia. Obetovať Tichomorskú flotilu kvôli chabej nádeji, že Hitler bude tak „veľkodušný“, aby Spojeným štátom vyhlásil vojnu, by bol vcelku veľký hazard. Roosevelt a jeho štáb boli určite samoľúbi, ale nie však hlúpi. Myšlienke, že vláda USA úmyselne obetovala Pearl Harbor, aby dosiahla to, že jej krajina vstúpi do vojny, sa skrátka dá len ťažko uveriť a dostupné dôkazy ju vyvracajú.
Ako nesprávne sa ukázali dva kľúčové body konšpiračnej teórie. Jedným je to, že USA zachytili japonský rádiový signál. Nie je to pravda jednoducho preto, že japonské loďstvo dodržovalo rádiový pokoj. Druhý sa týka údajného telegramu, kde Churchill varuje Roosevelta pred chystaným japonským útokom na Pearl Harbor.
Konšpiračná teória o Churchillovi má dve verzie. Podľa jednej o prichádzajúcom napadnutí vedel, ale Rooseveltovi sa o tom nezmienil. Nie je možné to vyvrátiť, viac menej je to však veľmi nepravdepodobné.
Podľa druhej verzie Churchill upozornil Roosevelta na chystaný útok v telegrame. To je nepodložený výmysel. Churchill poslal Rooseveltovi telegram dňa 26. novembra 1941, ale v ňom vyjadril znepokojenie ohľadom udalostí v Číne, kde Japonci oslavovali výrazný postup.
Autori konšpiračných teórií robia vedu z toho, že celé roky nemala verejnosť prístup k „tajnej zložke“. Keď bola konečne uverejnená, ukázalo sa, že sa týka vlastizradného konania istého škótskeho aristokrata, ktorý posúval informácie Japoncom. Celá teória o Churchillovom či Rooseveltovom spiknutí sa teda zrútila ako domček z karát. Nedá sa dokázať prostredníctvom žiadneho dôkazného prostriedku, a naopak ju popiera množstvo faktov, ktoré potvrdzujú, že nie je pravdivá.
