videní: 1.1K
Pokračujeme treťou časťou článku o husárskom kúsku mladého kapitána nemeckej ponorky, ktorý skončil potopením britskej lode priamo v jej domovskom prístave. Po tom čo sa Oertel už pod falošným menom presídlil na Orkneje, otvoril si tam klenotníctvo, ale jeho skutočnou úlohou bolo vyzvedanie vo veci Scapa Flow pre Nemcov. Informácie, ktoré posielal do Nemecka, údajne umožnili Dönitzovi naplánovať prepadnutie. Reiss dodal, že keď sa Prienova ponorka U- 47 priblížila ku Scapa Flow, Wehring sa na ňu nalodil a navigoval ju v úzkom prielive.
Walter Schellenbergm jeden z Himmlerových blízkych spolupracovníkov, túto verziu potvrdil vo svojej autobiografii:
Potopiť bojovú loď zabralo necelých 15 minút, ale trpezlivá a namáhavá práca Alfreda Wehringa ako neopomenuteľný predpoklad mimoriadne úspešnej akcie trvala 15 rokov.
Prepustený šéf MI5 ďalej prehlásil: „Nemci dostávali najčerstvejšie informácie od špióna.“ Súdiac podľa tohto ide o nezvratný dôkaz. Pravda je však zložitejšia. Je potrebné dodať, že Dönitz, ktorý Priena operáciou povelil, sa vo svojom životopise o žiadnom špiónovi ani slovom nezmienil.
Povojnoví novinári taktiež rozpitvávali Reissove výroky a zistili, že jeho tvrdenie neoplýva faktickými dôkazmi. Svoje rozprávanie nepodložil žiadnymi dôkazmi, ani neuviedol žiaden zdroj a z rozhovorov s ostrovanmi nevyplynul žiaden dôkaz, že niekedy žil na Orknejoch niekto, kto by popisom zodpovedal Wehringovi či Oertelovi. Jeden obyvateľ novinárom povedal: „Som skalopevne presvedčený, že takýto človek nikdy neexistoval a je to len výmysel jedného novinára.“
Príbeh ešte viac spochybňuje to, že archív nemeckého námorníctva neobsahuje žiadne záznamy o kapitánovi Alfredovi Wehringovi ani Albertovi Oertelovi. Takže aká je pravda o „špiónovi zo Scapa Flow“? Prečo Schellenberg vo svojich memoároch opakoval Reissovu historku? Prečo bola MI5 natoľko presvedčená, že nemeckí špióni určite objavili slabinu Scapa Flow a ich informácie využil Prien pri trúfalom vpáde?
Svoju rolu určite zahralo aj sebauspokojovanie námorníctva, bolo by však nespravodlivé zvaliť všetku vinu za zlý stav obranyschopnosti Scapa Flow na Frencha, ke’d ministerstvo námorníctva dostalo priame varovanie a nič s nim neurobilo. Reissov vymyslený príslušník piatej kolóny Wehring alias Oertel je buď príkladom tvorivej žurnalistiky, alebo zámerná dezinformácia nemeckej rozviedky. Napriek všetkým týmto námietkam však existoval skutočný nemecký špión, ktorý informoval o Scapa Flow – išlo o kapitána Horsta Karleho, ktorý sa z Orknejov vrátil s podrobne vypracovanou správou o obrane základne. Práve na základe týchto dokumentov bol vypracovaný Dönitzov plán útoku.
Zdroj: todayinhistory| topdesat
