videní: 1.0K
Pokračujeme druhou časťou o skutočnom príbehu potopenia lode Royal Oak. Tento husársky kúsok si dovolila jedna z nemeckých ponoriek na čele s len 30 ročným kapitánom. Mali Nemci v Scapa Flow špióna?
Kapitán ponorky – Prien si behom večera ešte všetko starostlivo preštudoval. Neskôr sa nechal počuť: „Pristúpil som k tomu ako k matematickej úlohe.“ Druhý deň ráno sa hlásil u Dönitza a súhlasil, že úlohu realizuje. V noci z 13. na 14. októbra Prien vyplával a bezpečne sa vyhol obranným lodiam potopeným v prielive Kirk Sound, ktoré blokovali vjazd do Scapa Flow, a rázom sa ocitol v britskej základni. Najprv zamieril západným smerom, ale po britských plavidlách ani stopy. Preto zmenil kurz na severovýchod a uvidel dve zakotvené lode. Jednou z nich bola Royal Oak.
Prien na ňu vyslal sedem torpéd. Päť z nich zlyhalo kvôli poruche riadenia a magnetickej rozbušky, ale dve zasiahli cieľ, loď vybuchla a začala sa potápať. Posádka Royal Oak bola tvorená z 1 146 mužov a 833 z nich neprežilo. Prienovi sa aj napriek komplikáciám pri plavbe proti silnému prúdu podarilo vrátiť domov. Potopiť britskú vojnovú loď priamo na jej domnelo nedobytnej základni mu trvalo necelú štvrťhodinu.
Nálada po katastrofe vyžadovala obetných baránkov. Admirál French vopred upozornil na zlý stav obranyschopnosti Scala Flow, a napriek tomu bol obvinený z blamáže a následne prepustený. Vina padla taktiež na hlavu MI5, podľa ministerstva námorníctva za to, že neodhalila výsledky činnosti nemeckej špionážnej siete na Orknejoch (ostrovy v Škótsku, pozn. redaktora). Agenti MI5 boli okamžite poverení vyšetrovaním, ale o nacistických špiónoch nezískali žiadne dôkazy.
V roku 1942 americký časopis Saturday Evening Post vydal článok od emigranta Curta Reussa. Ten tvrdil, že Dönitza informoval o zlom stave obranyschopnosti Scapa Flow kapitán Alfred Wehring, bývalý nemecký námorný dôstojník z prvej svetovej vojny, ktorý sa po porážke Nemecka presťahoval do Švajčiarska. Podľa Reissa potom začal pracovať pre nemeckú spravodajskú službu a ako zásterku mal povolanie hodinára a klenotníka. V roku 1927 sa presťahoval do Británie, kde vystupoval pod nepravým menom Albert Oertel a po 4 rokoch sa presťahoval na Orkneje. Pokračujeme treťou časťou článku.
Zdroj: todayinhistory| topdesat
