videní: 1.3K
Pokračujeme treťou časťou článku z mini série Pearl Harbor. Vyprovokoval svojimi opatreniami a čoraz vzrastajúcim bojovým postojom voči Japonsku útok na Pearl Harbor sám Roosevelt?
Jedným z dôvodov prečo sa americká verejnosť zdráhala nechať priamo zasiahnuť do európskeho konfliktu, bola spomienka na 4-ročnú patovú situáciu na západnom fronte. V roku 1939 ľudia na oboch stranách Atlantiku pochybovali, či je možné v tej „podivnej vojne“ nazývanej aj „vojny v sede“ vôbec dosiahnuť mier.
Ilúzie sa rozplynuli, keď nemecké vojsko v rámci „bleskovej vojny“ rýchle tiahlo na Holandsko a Belgicko do Francúzska. Britské pozemné jednotky museli potupne trúbiť na ústup v Dunkerquu a Francúzi boli nútení kapitulovať. Nemecko zrazu získalo západnú Európu, Británia čelila šikovnému nepriateľovi a na svoju obranu mala len Lamanšký prieliv a Kráľovské letectvo.
Nečakaná nadvláda Nemecka v Európe zmenila americké zmýšľanie. Ako piloti RAF aj napriek početnej nevýhode bojovali a porážali luftwaffe, sympatie k Británii rástli. Ešte zreteľnejší bol vplyv „blitzkriegu“ na americké verejné cítenie. Na rozdiel od Josepha Kennedyho väčšina Američanov začala obdivovať britskú odhodlanosť a odvahu a zistili, že je možné Nemecko poraziť.
Pravdou taktiež je, že zatiaľ čo Európa asi hrala v americkom myslení iba vedľajšiu úlohu, údajný izolacionizmus USA výrazne vyvracia vtedajší výskum verejnej mienky. Ten potvrdil, že veľkú väčšinu obyvateľstva znepokojujú japonská aktivita v Tichomorí, a prikláňala sa k vojne s Japonskom. Navrhnutie Willkieho za kandidáta republikánov je ďalším dôkazom, že Američania podporovali izolacionistickú politiku oveľa menej, než sa všeobecne predpokladalo.
Niet pochýb o tom, že si Roosevelt vytýčil za cieľ Japoncov vyprovokovať, ale diskutabilným ostáva, či si s ohňom zahrával a do akej miery si prial vojnu. Zmrazil nemecké aktíva v Spojených štátoch, preháňal nemecké ponorky v amerických vodách podmorskými náložami a poslal do Británie 50 torpédoborcov. Tým však jednoznačne porušoval neutralitu, ale Nemci na to proste nereagovali. Pokračujeme štvrtou časťou článku.
