videní: 1.6K
Pokračujeme druhou časťou článku z mini série Pearl Harbor. O tom, že väčšina Američanov vo vojne sympatizovala skôr s Britmi, ako s nacistami, asi ani nemusíme hovoriť. Najjasnejšie to potvrdzuje nečakaný výber Wendella Willkieho za kandidáta republikánov v prezidentských voľbách z roku 1940. Ako bývalý demokrat a podnikateľ získal nomináciu napriek odporu zo strany časti republikánov. Bol silným majstrom intervencie v „európskej vojne“ a jeho antiizolacionistický postoj bol tak populárny, že mu vyniesol nomináciu za republikánov.
Vďaka tomu si Roosevelt mohol oddýchnuť a veriť, že sa Spojené štáty môžu nejakým spôsobom do vojny zapojiť. Ak by si republikáni vybrali jedného z kandidátov naklonenému z izolacionizmu, sťažilo by mu to postavenie. Roosevelt sa uchádzal už o tretie funkčné obdobie, čo bolo dovtedy nevídané a jedinečné. Willkieho kandidatúra znamenala, že obe strany očividne široko podporujú protinacistickú politiku. Po Rooseveltovom opätovnom zvolení Willkie naďalej podporoval intervenčnú politiku. Prezidentovi to umožnilo presadzovať opatrenia, ktoré by bez podpory oboch strán pretlačoval len ťažko.
Mnoho rokov boli vzťahy medzi Spojenými štátmi a Japonskom nie veľmi prívetivé. Od roku 1937 Japonci viedli krvavú vojnu s Čínou a počas jej priebehu páchali hrôzostrašné zverstvá. Amerika si uvedomovala, že v Japonsku vládne vojenský režim a ten má za úlohu dobyť veľkú časť Ázie. Počítalo sa s tým, že Japonci ku svojej ríši pripoja Holandskú východnú Indiu a britské kolónie v Malajsku, Singapure, Hongkongu a inde. Obzvlášť Filipíny spôsobovali Spojeným štátom starosti, keďže sa vzhľadom ku susedstvu s Japonskom a k pomerne slabej obranyschopnosti stali ľahkým terčom. Americkí špecialisti v otázkach vojny a zahraničných vecí počítali, že by Filipíny boli v prípade vojny najpravdepodobnejším cieľom japonského útoku.
Roosevelt zmrazil japonské aktíva v USA, obmedzil a neskôr zastavil vývoz do Japonska, uzatvoril Panamský prieplav pre japonské lode a vyslovil hrozbu silou, ak by sa Japonsko nevzdalo militaristického úsilia v Tichomorí. Akonáhle vypukla vojna v Európe, zmieňoval sa o Japonsku stále bojovnejším tónom a tieto kroky, predovšetkým obmedzenie vývozu surovín, viedli Japonsko k útoku na Spojené štáty. Pokračujeme treťou časťou článku z mini série Pearl Harbor.
Zdroj: Britannica | topdesat
